Bun (Wikipedie), tj. běhové prostředí (runtime) a toolkit pro JavaScript a TypeScript, alternativa k Node.js a Deno, byl vydán ve verzi 1.2. Představení novinek také na YouTube. Bun je naprogramován v programovacím jazyce Zig.
V programovacím jazyce Go naprogramovaná webová aplikace pro spolupráci na zdrojových kódech pomocí gitu Forgejo byla vydána ve verzi 10.0 (Mastodon). Forgejo je fork Gitei.
Byla vydána nová stabilní verze 7.1 webového prohlížeče Vivaldi (Wikipedie). Postavena je na Chromiu 132. Přehled novinek i s náhledy v příspěvku na blogu.
Vývojáři Debianu oznámili, že v březnu bude zahájeno zmrazování Debianu 13 s kódovým názvem Trixie. Současně bylo oznámeno, že kódový název Debianu 15 bude Duke. Debian 14 bude Forky.
Free Software Foundation (FSF, Nadace pro svobodný software) oslaví v říjnu 40 let od svého založení. Při této příležitosti proběhla soutěž o logo k této události. Dnes bylo vyhlášeno vítězné logo. Navrženo bylo v GIMPu.
Google zpřístupnil Gemini Live, svůj nástroj pro hlasovou komunikaci s umělou inteligencí, v českém a slovenském jazyce pro Android a brzy i iOS. Gemini Live umožňuje vést s AI přirozené rozhovory.
Port počítačové hry Pitfall! z roku 1982 napsané pro Atari 2600 si lze zahrát ve webovém prohlížeči. Zdrojové kódy jsou k dispozici na GitHubu.
Multiplatformní multimediální knihovna SDL (Simple DirectMedia Layer) byla oficiálně vydána v nové major verzi 3 (3.2.0). Změny jsou popsány v README pro migraci aplikací z SDL 2 na SDL 3.
Wine bylo po roce vývoje od vydání verze 9.0 vydáno v nové stabilní verzi 10.0. Přehled novinek na GitLabu. Vypíchnuta je nová architektura ARM64EC a podpora High DPI škálování.
Edvard Rejthar na blogu zaměstnanců CZ.NIC představil nástroj deduplidog pro odstranění duplicitních souborů.
Musím sa priznať, že keď som čakal na túto knihu, mal som z nej čiastočné obavy, že nebude obsahovať nič použiteľného pre linux-like používateľov. Po pravde povedané si myslím, že Linux samotný a open source riešenia na strihanie a upravovanie videa sú ešte len v začiatkoch a preto, aj keď už existuje niekoľko zaujímavých projektov na úpravu videa pod OS Linux, má ešte stále čo doháňať, aby sa vyrovnal dnešným profesionálnym programom pre OS Windows. Aby som ale zbytočne nenaťahoval, poďme hneď na recenziu tejto knihy.
Ako vždy začnem svojím prvotným dojmom. Pri pohľade na knihu vás určite zaujme jej celkom príhodná ilustrácia, ktorá už sama o sebe napovedá, o čo v danej knihe pôjde. Samozrejme nemenej potešujúca je informácia o priloženom CD, ktorého obsah spomeniem o niečo nižšie. Po rýchlom prelistovaní si určite všimnete obrovské množstvo screenshotov a rôznych nákresov, ktoré sú potrebným doplnkom každej kapitoly a opisovanej témy.
Kniha je určená pre začínajúcich "kameramanov" a používateľov editujúcich video. Je rozdelená do trinástich kapitol. Z toho prvé štyri sa venujú výberu správnej výpočtovej techniky, kamery a spôsobu používania a natáčania záznamu kamerou. Od piatej kapitoly je to už práca na počítači, ako je napríklad import videa z kamery do PC, pridávanie rôznych efektov, úprava a vylepšovanie výstupného videa. Dale vysvetlenie pojmov, ako sú komprimácia a kódeky, popis rôznych video formátov a v neposlednom rade popis najpoužívanejších editačných programov. Poslednú sekciu tvoria "Často kládené otázky", v ktorých sa dajú nájisť rôzne odpovede na vaše otázky.
Aby som bol teda podrobnejší: Vďaka tejto knihe sa naučíte, aký typ kamery je pre strihanie na PC najvýhodnejšie použiť, ako danú kameru používať a hlavne ako natáčať kvalitný záznam. Letmo sa niečo dozviete aj o rozdieloch medzi obyčajnými TV kartami a profesionálnymi "strižňami". Po tomto úvode na vás čaká stručný pokec, ako video importovať z kamery do PC a začať ho editovať. Po pridaní pár efektov, ustrihnutí niekoľkých sekund, pridaní titulkov, ozvučenia iným súborom, menším skomprimovaním výsledného videa a vytvorením DVD sa napokon dočítate niekoľko zaujimavých poznatkov o používaní rôznych dostupných programov (ktoré nájdete aj na priloženom CD).
Samotné CD obsahuje programy, ktoré sa v knihe spomínajú. Sú to napríklad Adobe Premiere, Pinnacle Studio (aj v českej verzii), Ulead Media Studio Pro, MovieXone a ďalšie (väčšinou trial verzie). Okrem uvedených programov je možné na CD nájisť aj sadu rôznych kódekov, ako sú DivX v.5, Windows Media, ... . Potešiteľnou informáciou je, že na CD je možné nájisť aj verziu DivX kódeku pre systém Linux (osobne si neviem predstaviť, ako sa tam tvorcom CD dostala).
Hlavným nedostatkom knihy je absencia informácii o upravovaní videa na iných systémoch ako MS Windows. Keď už som pri tej absencii, myslím si, že kniha mohla obsahovať informácie aj o iných free editovacích programoch na úpravu videa, ktoré sú dostupné aj pre MS Windows. Miesto toho sa sústreďuje na skupinku komerčných programov, za ktoré musí používateľ skôr či neskôr zaplatiť (a myslím si, že peknú kopu peňazí). Taktiež sa kniha sústreďuje na použitie digitálnych videokamier a miestami som mal pocit, že mi tam chýbaju nejaké informácie o tých analogových (napríklad import videa z týchto kamier do PC).
Z pohľadu windows používateľa sa jedná naozaj o podarenú publikáciu. Obsahuje cenné informácie, ktoré, ak ste začiatočník, by ste si mali určite prečítať. Na druhej strane knihu neodporučujem ľuďom, ktorí už v tomto obore nejaké tie skúsenosti majú. Pravdepodobne tu už nenájdete nič nové, ale záleží na každom osobitne. Ako som už povedal vyššie, z pohľadu linux používateľa ma trochu mrzí, že pri kúpe tejto knihy, by som ju nijak nevyužil...
Název | Natáčíme a upravujeme video na počítači |
Autoři | Jiří Matoušek, Ondřej Jirásek |
Vydal | Computer Press |
Datum vydání | 2003 |
Počet stran | 228 |
Doporučená cena | 189,- Kč / 284,- Sk |
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni Sdílej:
Ano, pokud jde o vyber knihy, je chyba u me. Mel jsem byt proziravejsi a pri vyberu knih pro recenzenty si uvedomit, ze je mala pravdepodobnost, ze by kniha o podobnem tematu byla uzitecna uzivatelum Linuxu (protoze zatim jsou vsechny zamerene na Win).
Nicmene, jinak mi pripada, ze tvuj prispevek chce byt za kazdou cenu kriticky. A nevidim duvod. Vyjde-li na serveru recenze knihy, ze ktere se ctenari prinejmensim dozvi, ze zajima-li je toto tema, pak v Linuxu jim ta kniha nepomuze, tak myslis, ze je to duvod k vetam typu:doufam, ze jeste plati, ze tento web je linuxovy web.
Proc? Od toho jsou preci recenze, ne? Cozpak musi byt kazda pozitivni?Krome toho si protirecis. Jednu chvili rikas, ze: to je spise antireklama... a vzapeti to odsuzujes slovy: ...tim, ze se udela reklama na produkty, ktere bezi pouze pod MS... [snip] ...tak to zrovna rozvoji linuxu nepomuze.