Nová čísla časopisů od nakladatelství Raspberry Pi zdarma ke čtení: Raspberry Pi Official Magazine 155 (pdf) a Hello World 27 (pdf).
Hyprland, tj. kompozitor pro Wayland zaměřený na dláždění okny a zároveň grafické efekty, byl vydán ve verzi 0.50.0. Podrobný přehled novinek na GitHubu.
Patrick Volkerding oznámil před dvaatřiceti lety vydání Slackware Linuxu 1.00. Slackware Linux byl tenkrát k dispozici na 3,5 palcových disketách. Základní systém byl na 13 disketách. Kdo chtěl grafiku, potřeboval dalších 11 disket. Slackware Linux 1.00 byl postaven na Linuxu .99pl11 Alpha, libc 4.4.1, g++ 2.4.5 a XFree86 1.3.
Ministerstvo pro místní rozvoj (MMR) jako první orgán státní správy v Česku spustilo takzvaný „bug bounty“ program pro odhalování bezpečnostních rizik a zranitelných míst ve svých informačních systémech. Za nalezení kritické zranitelnosti nabízí veřejnosti odměnu 1000 eur, v případě vysoké závažnosti je to 500 eur. Program se inspiruje přístupy běžnými v komerčním sektoru nebo ve veřejné sféře v zahraničí.
Vláda dne 16. července 2025 schválila návrh nového jednotného vizuálního stylu státní správy. Vytvořilo jej na základě veřejné soutěže studio Najbrt. Náklady na přípravu návrhu a metodiky činily tři miliony korun. Modernizovaný dvouocasý lev vychází z malého státního znaku. Vizuální styl doprovází originální písmo Czechia Sans.
Vyhledávač DuckDuckGo je podle webu DownDetector od 2:15 SELČ nedostupný. Opět fungovat začal na několik minut zhruba v 15:15. Další služby nesouvisející přímo s vyhledáváním, jako mapy a AI asistent jsou dostupné. Pro některé dotazy během výpadku stále funguje zobrazování například textu z Wikipedie.
Více než 600 aplikací postavených na PHP frameworku Laravel je zranitelných vůči vzdálenému spuštění libovolného kódu. Útočníci mohou zneužít veřejně uniklé konfigurační klíče APP_KEY (např. z GitHubu). Z více než 260 000 APP_KEY získaných z GitHubu bylo ověřeno, že přes 600 aplikací je zranitelných. Zhruba 63 % úniků pochází z .env souborů, které často obsahují i další citlivé údaje (např. přístupové údaje k databázím nebo cloudovým službám).
Open source modální textový editor Helix, inspirovaný editory Vim, Neovim či Kakoune, byl vydán ve verzi 25.07. Přehled novinek se záznamy terminálových sezení v asciinema v oznámení na webu. Detailně v CHANGELOGu na GitHubu.
Americký výrobce čipů Nvidia získal od vlády prezidenta Donalda Trumpa souhlas s prodejem svých pokročilých počítačových čipů používaných k vývoji umělé inteligence (AI) H20 do Číny. Prodej těchto čipů speciálně upravených pro čínský trh by tak mohl být brzy obnoven, uvedla firma na svém blogu. Americká vláda zakázala prodej v dubnu, v době eskalace obchodního sporu mezi oběma zeměmi. Tehdy to zdůvodnila obavami, že by čipy mohla využívat čínská armáda.
3D software Blender byl vydán ve verzi 4.5 s prodlouženou podporou. Podrobnosti v poznámkách k vydání. Videopředstavení na YouTube.
V priebehu písania tohto seriálu už vyšiel aj nový Slackware 10, no myslím, že verzia 9.1 hneď tak zo sveta nezíde. Dve veci ma dlho trápili, kým som na ne prišiel, a chcem sa s nimi podeliť.
RPM - rpm
je program, ktorý umožňuje do Slacka
doinštalovať aj .rpm
balíky určené pre Red Hat/Mandrake. Veľmi
užitočný program, no verzia v distribúcii je chybná. Aby sme túto užitočnú
vlastnosť mohli využívať, musíme stiahnuť novú verziu.
Tlač - pravdepodobne potrebujete z času na čas aj niečo vytlačiť,
no a ja som s tým mal veľmi veľké problémy. Niekoľko týždňov som kvôli
tlači bootoval do Mandrake, ešteže som toho veľa netlačil. Dôvodom
nefungujúcej tlače (chybová hláška o nemožnosti sa pripojiť na počítač) bol
konflikt medzi dvoma tlačovými daemonmi: CUPS
a
lprng
. Preto treba ten z nich, ktorý nechceme používať,
odinštalovať.
Okrem pohodlného spôsobu, keď si odniekiaľ stiahneme .tgz
balíček pre našu verziu Slackware (pravdepodobne www.linuxpackages.net), existuje aj
ten druhý. Využijeme ho hlavne pri programoch, ktoré sa distribuujú len ako
zdrojový kód, ale aj pri tých, ktoré balíčky poskytujú, no nie pre Slacka.
Stiahneme zdrojový kód, skompilujeme (spravidla ./configure;
make
) a nainštalujeme (make install
). Problémom pri
tomto postupe je to, že niektoré programy už v makefile nemajú cieľ
make uninstall
, teda sa takto odinštalovať nedajú, prípadne
make uninstall
poznajú, no ktovie, čo sa vlastne kde maže
(navyše si musíme ponechať minimálne daný makefile). Toto je teda bezpečná
cesta k strateniu kontroly nad systémom, ktorá sa nám tak páčila. Vyvstáva
tak potreba kontrolovať, čo sme do systému od inštalácie doinštalovali, a
ktorý súbor ku ktorému programu patrí. Na tento úkol je určený program
checkinstall
, ktorý nájdeme na druhom inštalačnom CD, prípadne
na tejto
adrese.
Program sa používa tak, že namiesto normálneho nainštalovania (napr.
make install
- alebo hocijaký iný príkaz) - spustíme
checkinstall
s parametrom príkazu, ak to nie je práve
make install
. Program sa nás opýta na niekoľko informácií: ako
má inštalovať dokumentáciu, či má z inštalácie vylúčiť niektoré súbory a
podobne. Ak chceme nainštalovať dokumentačné súbory k programu,
nakopírujeme ich do adresára doc-pak
v adresári rozbaleného
programu. Ak sa tu taký adresár nenachádza, program automaticky vyberie
"štandardné" dokumentačné súbory (README, INSTALL a podobne).
Dokumentácia sa bude inštalovať do adresára
/usr/doc/nazov_programu-ver.zi.a
. Program sa nás opýta, aký
balíček chceme vytvoriť -- .tgz
do Slackware,
.rpm
do Red Hat/Mandrake alebo .deb
pre
Debian.
Potom "akože" vykoná inštaláciu -- nainštaluje program do dočasného adresára a až potom daný program nainštaluje ako balíček, ktorý medzitým vytvorí. Takto sa nestratíme v nainštalovanomých programoch, a navyše máme aj balíček priamo pre náš počítač. Toto je vhodné, ak sa staráme o viacero rovnakých systémoch -- na jednom program skompilujeme a nainštalujeme checkinstallom, na ostatných nám stačí nainštalovať novovytvorený balíček.
Ešte by som chcel upozorniť na jednu vec: nepletťe si .tgz
balíčky pre Slackware s .tgz
za-gzip-ovanými tarballmi.
Balíčky okrem skomprimovaných súborov obsahujú ešte aj skripty, ktoré sa
vykonajú po nainštalovaní programom installpkg
a podobne. A
cesty k súborom sú v nich z pohľadu koreňového adresára.
V druhom článku tohto seriálu som preskočil nastavenie siete, pretože by som písal o niečom, o čom som nemal páru. To sa zmenilo, v izbe mi pribudol jeden kus notebooku so sieťovým káblom, teda stačilo prikúpiť sieťovú kartu a môžeme sa do toho pustiť. Ešte by sme sa mohli pozastaviť pri tom, aké železo kúpiť (pokiaľ ešte žiadne nemáte). Pod týmto seriálom sa rozprúdila dosť rozsiahla debata o tom, či je lepšie vsadiť na kvalitu, alebo kúpiť to najlacnejšie a dúfať, že to bude v poriadku. Ja som kúpil najlacnejšiu sieťovku v obchode, ktorá dokonca mala na krabici napísané, že má priložené aj ovládače pre Linux. Spokojný, že som za vodou, som ju doniesol domov a potešený som zistil, že má chipset realtek 8139C (pod Linuxom behá bezproblémovo). Konečné rozhodnutie je na vás, ak nepotrebujete extrémnu spoľahlivosť, myslím, že takéto riešenie stačí.
Po prepojení počítačov fyzickou vrstvou nám treba nakonfigurovať sieť na
všetkých pripojených počítačoch (v mojom prípade na všetkých dvoch ).
Toto v Slackovi môžeme robiť aj ručne, no je tu aj nástroj
netconfig
(ktorý by sa spustil aj pri inštalácii, keby sme
nastavenie siete nepreskočili). Tento sa nás postupne spýta na nasledovné
údaje: hostname (názov počítača), doménu, to, či budeme adresy získavať z
DHCP servera, či budeme používať statické IP adresy "natvrdo", alebo
počítač k žiadnej sieti pripojený nie je a nastaví iba loopback
interface (pre komunikáciu počítača samého so sebou). Keďže DHCP server k
dispozícii nemám, zvolíme možnosť "static IP".
Potom zadáme údaje: IP adresa, netmask, gateway (brána - ak máme v sieti
počítač, ktorý sprostredkúva pripojenie k Internetu alebo router. Ak nie,
necháme prázdnu položku). Ak budeme pristupovať aj k Internetu, pri
nasledovnej otázke zadáme, že k nameserveru pristupovať budeme. Do
poskytnutej položky vyplníme IP adresu DNS servera (poskytne nám ju náš
ISP). Teraz môžeme zadať len jeden DNS server, pre pridanie ďalších musíme
editovať súbor /etc/resolv.conf
ručne.
Ak sme všetky údaje zadali správne, "Accept"neme ich a dané
údaje sa zapíšu do súborov /etc/resolv.conf
,
/etc/HOSTNAME
a /etc/rc.d/rc.inet1.conf
. V
prípade, že počítač nechceme reštartovať, mali by sme nastaviť naše
hostname, aby bolo nielen v súbore /etc/HOSTNAME
. Teda
spustíme príkaz hostname meno_nášho_počítača
. Ak nepoužívame
vlastný DNS server a chceme k počítačom pristupovať nielen cez IP adresy,
bude nás zaujímať súbor /etc/hosts
. V tomto sú názvy a aliasy
pre jednotlivé IP adresy. Je vhodné mať tento súbor rovnaký na všetkých
počítačoch v sieti . Ten môj vyzerá takto (bez komentárov):
127.0.0.1 localhost
|
Počítač, ktorý konfigurujeme, je 192.168.0.1 (beast), notebook je dragon
(to chcem vidieť tie časy, keď takéto paskudy budú bývať v psej búde ).
Po spustení skriptu
/etc/rc.d/inet1
(alebo reštarte počítača
) sa môžeme konečne dopingnúť na sieť. Pre podrobnosti o sieťach v
Linuxe odporúčam Net-HOWTO (alebo
/usr/doc/Linux-HOWTOs/Net-HOWTO).
Aj keď toto je posledný článok tohto seriálu o inštalácii Slackware, je pravdepodobné, že to nebude môj posledný o Slackware. Tento systém sa mi páči tým viac, čím dlhšie ho používam. Rovnako sa mu stále viac dostávam pod kožu, a rád by som sa so svojimi skúsenosťami podelil aj s ostatnými. A to možno už aj o novom Slackware 10.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej: