Eric Lengyel dobrovolně uvolnil jako volné dílo svůj patentovaný algoritmus Slug. Algoritmus vykresluje text a vektorovou grafiku na GPU přímo z dat Bézierových křivek, aniž by využíval texturové mapy obsahující jakékoli předem vypočítané nebo uložené obrázky a počítá přesné pokrytí pro ostré a škálovatelné zobrazení písma, referenční ukázka implementace v HLSL shaderech je na GitHubu. Slug je volným dílem od 17. března letošního
… více »Sashiko (GitHub) je open source automatizovaný systém pro revizi kódu linuxového jádra. Monitoruje veřejné mailing listy a hodnotí navrhované změny pomocí umělé inteligence. Výpočetní zdroje a LLM tokeny poskytuje Google.
Cambalache, tj. RAD (rapid application development) nástroj pro GTK 4 a GTK 3, dospěl po pěti letech vývoje do verze 1.0. Instalovat jej lze i z Flathubu.
KiCad (Wikipedie), sada svobodných softwarových nástrojů pro počítačový návrh elektronických zařízení (EDA), byl vydán v nové major verzi 10.0.0 (𝕏). Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Letošní Turingovou cenu (2025 ACM A.M. Turing Award, Nobelova cena informatiky) získali Charles H. Bennett a Gilles Brassard za základní přínosy do oboru kvantové informatiky, které převrátily pojetí bezpečné neprolomitelné komunikace a výpočetní techniky. Jejich protokol BB84 z roku 1984 umožnil fyzikálně zaručený bezpečný přenos šifrovacích klíčů, zatímco jejich práce o kvantové teleportaci položila teoretické základy pro budoucí kvantový internet. Jejich práce spojila fyziku s informatikou a ovlivnila celou generaci vědců.
Firefox 149 dostupný od 24. března přinese bezplatnou vestavěnou VPN s 50 GB přenesených dat měsíčně (s CZ a SK se zatím nepočítá) a zobrazení dvou webových stránek vedle sebe v jednom panelu (split view). Firefox Labs 149 umožní přidat poznámky k panelům (tab notes, videoukázka).
Byla vydána nová stabilní verze 7.9 webového prohlížeče Vivaldi (Wikipedie). Postavena je na Chromiu 146. Přehled novinek i s náhledy v příspěvku na blogu.
Dle plánu byla vydána Opera GX pro Linux. Ke stažení je .deb i .rpm. V plánu je flatpak. Opera GX je webový prohlížeč zaměřený na hráče počítačových her.
GNUnet (Wikipedie) byl vydán v nové major verzi 0.27.0. Jedná se o framework pro decentralizované peer-to-peer síťování, na kterém je postavena řada aplikací.
Byly publikovány informace (technické detaily) o bezpečnostním problému Snapu. Jedná se o CVE-2026-3888. Neprivilegovaný lokální uživatel může s využitím snap-confine a systemd-tmpfiles získat práva roota.
V článku sa často vyskytujú nasledujúce pojmy, a preto sú tu uvedené na zjednotenie pohľadu na ne:
Na rozdiel napríklad od MS Windows sú GNU/Linux programy väčšinou pripravené na inštaláciu v jednotnej forme, tzv. balíčkoch. V závislosti od použitého balíčkovacieho systému môže ísť napríklad o balíčky:
Každý slobodný program pre GNU/Linux, ktorý je dostupný na internete, môže byť prístupný vo forme zdrojových kódov. Na spustenie takéhoto programu ho potrebujeme skompilovať, alebo vo forme pripraveného balíčka ako bolo spomenuté vyššie. To nám ale samo o sebe nezaručuje, že takto stiahnutý program bude inštalovateľný a spustiteľný bez problémov. Napríklad obe distribúcie Fedora Code i Mandriva používajú formát rpm, ale nie obe majú rovnaké verzie nainštalovaných knižníc a tu môžu pri inštalácií nášho balíčku nastať problémy.
Tieto potiaže sa v linuxových distribúciách riešia vytvorením tzv. repository, čo je jednotné úložište presne vybraných verzií programov, ktoré sú navzájom otestované a výrobca určitým spôsobom zaručuje, že tieto programy bude možné nainštalovať a spustiť bez problémov.
V tomto článku nájdete popis repository pre Ubuntu Linux, ktorý je založený na Debian GNU/Linuxe, a preto používa ako formát programov - balíčkov deb formát.
Jednoducho povedané, ide o štruktúru adresárov obsahujúcu zoznam balíčkov/programov pre konkrétnu distribúciu. Tento adresár sa môže nachádzať online alebo offline, napríklad na CD-ROM, lokálnom alebo sieťovom disku, alebo môže byť prístupný pomocou HTTP alebo FTP protokolu.
Ubuntu Linux je založený na Debiane a preto používa ako formát balíčkov deb. Samotné repository je ešte podľa povahy balíčkov členené do viacerých distribúcií a komponent.
Ubuntu balíčky sú v rámci každej distribúcie členené do komponent podľa dvoch kritérií:
Takže máme nasledovné komponenty:
Ich plný popis je na stránke Ubuntu components. Toto rozdelenie nám prináša jednoduchú možnosť aktualizácie napríklad z distribúcie Hoary na Breezy nám stačí zmeniť názov u distribúcie na Breezy, aktualizovať zoznam balíkov a nainštalovať tie zmenené.
Poznámka: opačná cesta, tzv. downgrade systému, nie je tak často používaná a je možné naraziť na problémy so závislosťami. Najčastejšie je nutné použiť i tzv. APT pinning na zmenu priorít jednotlivých repository.
Po vzniku distrubúcie Ubuntu, čo nebolo tak dávno, začali postupne vznikať neoficiálne repository priamo pre Ubuntu Linux. Medzi najznámejšie patrí:
Keďže distribúcia Ubuntu vychádza z Debianu, je možné použiť repository pripravené pre Debian. Okrem priamych Debian repository, universe a multiverse, patria medzi najznámejšie tieto:
Ďalšie Ubuntu repository je možné nájsť na stránke so samopopisným názvom BreakMyUbuntu a v neoficiálnej Ubuntu príručke v kapitole Repositories.
V GNOME napríklad pomocou programu Synaptic v menu Settings->repositories.
Prípadne je možné ručne upraviť konfiguračný súbor
/etc/apt/sources.list, ktorý používajú všetky programy na
aktualizáciu systému. Každý riadok v tomto súbore má formát v tvare:
AbcLinuxu.cz
ITBiz.cz
HDmag.cz
AbcPráce.cz
deb|deb-src uri distribution [component1] [component2]
[...]
Príklad /etc/apt/sources.list
## deb cdrom:[Ubuntu 5.04 _Hoary Hedgehog_ - Release i386 (20050407)]/
hoary main restricted
## Major bug fix updates produced after the final release of the
## distribution.
deb http://archive.ubuntu.com/ubuntu/ hoary-updates main restricted
multiverse universe
deb-src http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu hoary-updates main restricted
multiverse universe
## Security updates
deb http://security.ubuntu.com/ubuntu/ hoary-security main restricted
multiverse universe
deb-src http://security.ubuntu.com/ubuntu hoary-security main restricted
multiverse universe
## Hoary repositories
deb http://archive.ubuntu.com/ubuntu/ hoary main restricted multiverse
universe
deb-src http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu hoary main restricted
multiverse universe
## MPlayer + AdobeReader, w32codecs, ...
## deb ftp://ftp.nerim.net/debian-marillat stable main
deb ftp://ftp.nerim.net/debian-marillat testing main
## ftp://ftp.tux.org/java/debian/ mirror for a java repository
deb ftp://ftp.tux.org/java/debian sarge non-free
## Backported Ubuntu repositories - nepoužívam
(http://backports.ubuntuforums.org)
## deb http://backports.ubuntuforums.org/backports hoary-backports main
universe multiverse restricted
## deb http://backports.ubuntuforums.org/backports hoary-extras main
universe multiverse restricted
Podrobnejší popis pridávania repositories je na stránke Adding repositories HowTo.
To záleží od toho, na aký účel svoj systém používate, akú stabilitu od neho požadujete, a aké baličky potrebujete. Ubuntu vydáva novú verziu každý 1/2 rok, čo je na desktopový systém optimálna frekvencia. Aspoň pri prechode z Warty na Hoary bola táto doba dodržaná...
Ako bolo v úvode spomínané, tak repository je sada navzájom otestovaných balíčkov. Teda ako používate iba oficiálne repository Ubuntu, nemali by ste mať problémy so závislosťami. Ale ako všetko na svete, aj toto má svoje obmedzenia, lebo oficiálne zdroje neobsahujú množstvo potrebných balíčkov.
Všeobecne platí, že ak nechcete riešiť občasné problémy so závislosťami, používajte inštaláciu baličkov z repositories v tomto poradí (od najmenej rizikových):
A ako všetko na svete, aj tento zoznam má svoje výnimky.
Teda ak nepotrebujete žiadne programy mimo oficiálnych Ubuntu repositories, nepridávajte si žiadne iné. Ak však nejaký potrebujete, skúste prehľadať repositories v uvedenom poradí a pridajte tie, ktoré aktuálne potrebujete. Prípadne môžete repository zoradiť podľa vašich preferencií pomocou tzv. APT pinningu.
Ako sa bude v súbore sources.list množiť počet repository,
rastie aj pravdepodobnosť toho, že jeden program sa nachádza v dvoch alebo
viacerých repositories. APT pinning je možnosť, ako vyjadriť preferenciu
(pridať váhy) pre
Preferencie sa nastavujú v súbore /etc/apt/preferences.
Každá preferencia sa skladá z nasledujúcich častí:
Najčastejšie sa preferujú celé distribúcie alebo repository. Napríklad:
Package: *
Pin: origin marillat.free.fr
Pin-Priority: 600
Package: *
Pin: origin www.ibiblio.org
Pin-Priority: 610
Package: *
Pin: origin www.argon.org
Pin-Priority: 620
znamená, že balíček inštalovaný z www.argon.org nebude automaticky vymenený za balíček z ostatných dvoch zdrojov a balík z www.ibiblio.org nebude vymenený balíčkom z marillat.free.fr.
Podrobnejší popis APT pinningu je na manuálovej stránke apt_preferences a v manuále APT.
Ak teda chceme pre vyššie uvedený súbor sources.list
pridať vyššiu verziu pre balíčky z distribúcie Ubuntu Hoary, tak to
docielime nasledujúcimi riadkami v súbore
/etc/apt/preferences:
Package: *
Pin: release a=hoary
Pin-Priority: 600
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:
Jasně, je to mor. Ale dobře použitelnej a to pro co je určená dělá opravdu dobře.Az na "drobnosti", jako se popisuje tady, tady nebo tady. Nevim jak vam, ale me nenastaveni a ignorovani rucne nastavene refresh rate v xorg.conf (bez varovani) docela vadi (a memu monitoru taky).
Osobne keď to porovnám s Debianom tak sa mi pár vecí zdá nedotiahnutých a Ubuntu Ti nedáva takú slobodu akú debian (a nevyžaduje po tebe kopu znalostí 
) možno v tom majú prsty tie 6 mesačné releasy ...
No keď to človek berie z pohľadu bežného užívateľa, ktorý nevie, čo je HAL, refresh rate, mount point .... tak myslím že Ubuntu je celkom pekný krok do Linuxu.
Keby som osobne nemal predtým Debian, tak by mi bolo tiež mnoho vecí v Ubuntu záhadou.
Tá chyba v česko/slovenskej inštalácií ma tiež dostala a je hodne nepríjemná.
/etc/apt/sources.list. Jenže zápis do tohoto listu může jenom root. Jak se přihlást do systému jako root? Abych mohl upravit sources.list?