Mozilla představuje Firefox Enterprise určený jako podnikový prohlížeč pro organizace s přísnými požadavky na bezpečnost, správu a dodržování předpisů. S profesionální podporou. Dostupný je zatím ve Francii, Německu, Rakousku a Švýcarsku.
Kybernetický útok zasáhl nejméně 150 supermarketů Intermarché a několik prodejen řetězců Leclerc a Coopérative U. Chladicí jednotky napadených obchodních domů byly nastaveny na nepřetržité odmrazování a teplota v nich mnohdy vystouala až nad 50°C. Škody napáchané na chlazeném a mraženém zboží budou patrně dosahovat miliónů eur.
… více »Stát Kalifornie zažaloval výrobce 3D tiskových filamentů Polymaker. Vrchní soud San Diego County tvrdí, že firma propagací svých výrobků mezi příznivci 3D tištěných zbraní podporovala výrobu takzvaných 'ghost guns' (DIY zbraní) a že její PLA filament pro 3D tiskárny lze za těchto okolností považovat za součást určenou k výrobě střelné zbraně. Žaloba požaduje mimo jiné finanční sankce a soudní zákaz činnosti, Polymaker se hájí tím, že filament je běžný a sám o sobě legální produkt. Celý text žaloby (PDF na Google Drive).
V červnu byla představena aplikace Myna pro převod řeči na text v prostředí desktopu Ubuntu. Včera byla Myna zpřístupněna širší komunitě Ubuntu formou technologické ukázky dostupné v Ubuntu 24.04 LTS, Ubuntu 26.04 LTS a Ubuntu 26.10 s GNOME na Waylandu.
Ubuntu 27.04 bude Tenacious T-Rex.
Byla vydána nová verze 2026.4.0 "Never-slop" svobodného softwaru ScummVM (Wikipedie) umožňujícího bezproblémový běh mnoha klasických adventur na zařízeních, pro které nebyly nikdy určeny. Přehled novinek v poznámkách k vydání a na GitHubu. ScummVM oslavil 25 let. Verze 0.0.1 vyšla 8. října 2001.
Kanadský vývojář Anthony Sistilli vytvořil ironický DIY projekt parodující kamerové systémy Flock, s cílem názorně demonstrovat rizika masového sledování jaké provozují tyto komerční ALPR systémy. Z levné IP kamery a vlastního ML softwaru (napsaného s pomocí SI circa za 20 minut, kód se mi bohužel nepodařilo dohledat) běžícího v laptopu sestavil jednoduchý systém, který detekuje výhradně policejní vozidla, zaznamenává jejich SPZ a
… více »Část údajů uživatelů internetového supermarketu Rohlík byla odcizena. Kyberútočníci napadli nástroj zákaznické podpory Rohlíku, odcizili tak jména, e-mailové adresy, v některých případech také telefonní čísla nebo přepisy komunikace mezi klienty a zákaznickou podporou. Rohlík incident nahlásil příslušným orgánům a přijal příslušné opatření, aby zamezil podobným případům v budoucnosti, uvedla firma.
Aplikace eDoklady fungovala v obou volebních dnech stabilně a prakticky bez front. Digitální a informační agentura (DIA) odhaduje, že se digitálním dokladem prokázalo více než 100.000 voličů. Aplikaci si před volbami či během nich aktualizovalo 247.517 uživatelů. Nových registrací bylo 19.431 a do aplikace se přihlásilo 357.879 lidí. Největší nápor přišel bezprostředně po otevření volebních místností mezi 14. a 16. hodinou, kdy si
… více »Začal semestr, začal i podzim a kromě hub rostou jako po dešti i veřejné dílny v Praze. Nedávno strahováci referovali o hackerspacu Bordel, nyní se otevřela dílna Dejvice Lab jen kousek od ČVUT. Na blížící Virtuální Bastlírně tak uslyšíte nejen report z návštěvy dílny HWLab, ale i řadu novinek, událostí a úsměvných momentů, které se za poslední měsíc ve světě techniky, ale i vědy udály. Připojte se tedy již v úterý 13.10. od 20:00 a zapojte se do
… více »V článku sa často vyskytujú nasledujúce pojmy, a preto sú tu uvedené na zjednotenie pohľadu na ne:
Na rozdiel napríklad od MS Windows sú GNU/Linux programy väčšinou pripravené na inštaláciu v jednotnej forme, tzv. balíčkoch. V závislosti od použitého balíčkovacieho systému môže ísť napríklad o balíčky:
Každý slobodný program pre GNU/Linux, ktorý je dostupný na internete, môže byť prístupný vo forme zdrojových kódov. Na spustenie takéhoto programu ho potrebujeme skompilovať, alebo vo forme pripraveného balíčka ako bolo spomenuté vyššie. To nám ale samo o sebe nezaručuje, že takto stiahnutý program bude inštalovateľný a spustiteľný bez problémov. Napríklad obe distribúcie Fedora Code i Mandriva používajú formát rpm, ale nie obe majú rovnaké verzie nainštalovaných knižníc a tu môžu pri inštalácií nášho balíčku nastať problémy.
Tieto potiaže sa v linuxových distribúciách riešia vytvorením tzv. repository, čo je jednotné úložište presne vybraných verzií programov, ktoré sú navzájom otestované a výrobca určitým spôsobom zaručuje, že tieto programy bude možné nainštalovať a spustiť bez problémov.
V tomto článku nájdete popis repository pre Ubuntu Linux, ktorý je založený na Debian GNU/Linuxe, a preto používa ako formát programov - balíčkov deb formát.
Jednoducho povedané, ide o štruktúru adresárov obsahujúcu zoznam balíčkov/programov pre konkrétnu distribúciu. Tento adresár sa môže nachádzať online alebo offline, napríklad na CD-ROM, lokálnom alebo sieťovom disku, alebo môže byť prístupný pomocou HTTP alebo FTP protokolu.
Ubuntu Linux je založený na Debiane a preto používa ako formát balíčkov deb. Samotné repository je ešte podľa povahy balíčkov členené do viacerých distribúcií a komponent.
Ubuntu balíčky sú v rámci každej distribúcie členené do komponent podľa dvoch kritérií:
Takže máme nasledovné komponenty:
Ich plný popis je na stránke Ubuntu components. Toto rozdelenie nám prináša jednoduchú možnosť aktualizácie napríklad z distribúcie Hoary na Breezy nám stačí zmeniť názov u distribúcie na Breezy, aktualizovať zoznam balíkov a nainštalovať tie zmenené.
Poznámka: opačná cesta, tzv. downgrade systému, nie je tak často používaná a je možné naraziť na problémy so závislosťami. Najčastejšie je nutné použiť i tzv. APT pinning na zmenu priorít jednotlivých repository.
Po vzniku distrubúcie Ubuntu, čo nebolo tak dávno, začali postupne vznikať neoficiálne repository priamo pre Ubuntu Linux. Medzi najznámejšie patrí:
Keďže distribúcia Ubuntu vychádza z Debianu, je možné použiť repository pripravené pre Debian. Okrem priamych Debian repository, universe a multiverse, patria medzi najznámejšie tieto:
Ďalšie Ubuntu repository je možné nájsť na stránke so samopopisným názvom BreakMyUbuntu a v neoficiálnej Ubuntu príručke v kapitole Repositories.
V GNOME napríklad pomocou programu Synaptic v menu Settings->repositories.

Prípadne je možné ručne upraviť konfiguračný súbor
/etc/apt/sources.list, ktorý používajú všetky programy na
aktualizáciu systému. Každý riadok v tomto súbore má formát v tvare:
deb|deb-src uri distribution [component1] [component2]
[...]
Príklad /etc/apt/sources.list
## deb cdrom:[Ubuntu 5.04 _Hoary Hedgehog_ - Release i386 (20050407)]/
hoary main restricted
## Major bug fix updates produced after the final release of the
## distribution.
deb http://archive.ubuntu.com/ubuntu/ hoary-updates main restricted
multiverse universe
deb-src http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu hoary-updates main restricted
multiverse universe
## Security updates
deb http://security.ubuntu.com/ubuntu/ hoary-security main restricted
multiverse universe
deb-src http://security.ubuntu.com/ubuntu hoary-security main restricted
multiverse universe
## Hoary repositories
deb http://archive.ubuntu.com/ubuntu/ hoary main restricted multiverse
universe
deb-src http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu hoary main restricted
multiverse universe
## MPlayer + AdobeReader, w32codecs, ...
## deb ftp://ftp.nerim.net/debian-marillat stable main
deb ftp://ftp.nerim.net/debian-marillat testing main
## ftp://ftp.tux.org/java/debian/ mirror for a java repository
deb ftp://ftp.tux.org/java/debian sarge non-free
## Backported Ubuntu repositories - nepoužívam
(http://backports.ubuntuforums.org)
## deb http://backports.ubuntuforums.org/backports hoary-backports main
universe multiverse restricted
## deb http://backports.ubuntuforums.org/backports hoary-extras main
universe multiverse restricted
Podrobnejší popis pridávania repositories je na stránke Adding repositories HowTo.
To záleží od toho, na aký účel svoj systém používate, akú stabilitu od neho požadujete, a aké baličky potrebujete. Ubuntu vydáva novú verziu každý 1/2 rok, čo je na desktopový systém optimálna frekvencia. Aspoň pri prechode z Warty na Hoary bola táto doba dodržaná...
Ako bolo v úvode spomínané, tak repository je sada navzájom otestovaných balíčkov. Teda ako používate iba oficiálne repository Ubuntu, nemali by ste mať problémy so závislosťami. Ale ako všetko na svete, aj toto má svoje obmedzenia, lebo oficiálne zdroje neobsahujú množstvo potrebných balíčkov.
Všeobecne platí, že ak nechcete riešiť občasné problémy so závislosťami, používajte inštaláciu baličkov z repositories v tomto poradí (od najmenej rizikových):
A ako všetko na svete, aj tento zoznam má svoje výnimky.
Teda ak nepotrebujete žiadne programy mimo oficiálnych Ubuntu repositories, nepridávajte si žiadne iné. Ak však nejaký potrebujete, skúste prehľadať repositories v uvedenom poradí a pridajte tie, ktoré aktuálne potrebujete. Prípadne môžete repository zoradiť podľa vašich preferencií pomocou tzv. APT pinningu.
Ako sa bude v súbore sources.list množiť počet repository,
rastie aj pravdepodobnosť toho, že jeden program sa nachádza v dvoch alebo
viacerých repositories. APT pinning je možnosť, ako vyjadriť preferenciu
(pridať váhy) pre
Preferencie sa nastavujú v súbore /etc/apt/preferences.
Každá preferencia sa skladá z nasledujúcich častí:
Najčastejšie sa preferujú celé distribúcie alebo repository. Napríklad:
Package: *
Pin: origin marillat.free.fr
Pin-Priority: 600
Package: *
Pin: origin www.ibiblio.org
Pin-Priority: 610
Package: *
Pin: origin www.argon.org
Pin-Priority: 620
znamená, že balíček inštalovaný z www.argon.org nebude automaticky vymenený za balíček z ostatných dvoch zdrojov a balík z www.ibiblio.org nebude vymenený balíčkom z marillat.free.fr.
Podrobnejší popis APT pinningu je na manuálovej stránke apt_preferences a v manuále APT.
Ak teda chceme pre vyššie uvedený súbor sources.list
pridať vyššiu verziu pre balíčky z distribúcie Ubuntu Hoary, tak to
docielime nasledujúcimi riadkami v súbore
/etc/apt/preferences:
Package: *
Pin: release a=hoary
Pin-Priority: 600
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:
Jasně, je to mor. Ale dobře použitelnej a to pro co je určená dělá opravdu dobře.Az na "drobnosti", jako se popisuje tady, tady nebo tady. Nevim jak vam, ale me nenastaveni a ignorovani rucne nastavene refresh rate v xorg.conf (bez varovani) docela vadi (a memu monitoru taky).
Osobne keď to porovnám s Debianom tak sa mi pár vecí zdá nedotiahnutých a Ubuntu Ti nedáva takú slobodu akú debian (a nevyžaduje po tebe kopu znalostí
) možno v tom majú prsty tie 6 mesačné releasy ...
No keď to človek berie z pohľadu bežného užívateľa, ktorý nevie, čo je HAL, refresh rate, mount point .... tak myslím že Ubuntu je celkom pekný krok do Linuxu.
Keby som osobne nemal predtým Debian, tak by mi bolo tiež mnoho vecí v Ubuntu záhadou.
Tá chyba v česko/slovenskej inštalácií ma tiež dostala a je hodne nepríjemná.
/etc/apt/sources.list. Jenže zápis do tohoto listu může jenom root. Jak se přihlást do systému jako root? Abych mohl upravit sources.list?