Momo je fenka cavapoo, která svými náhodnými stisky kláves bezdrátové klávesnice vytváří jednoduché počítačové hry. Technicky to funguje tak, že Raspberry Pi s připojenou bluetooth klávesnicí posílá text do Claude Code, který pak v Godotu píše hry a sám je i testuje pomocí screenshotů a jednoduchých simulovaných vstupů. Za stisky kláves je Momo automaticky odměňována pamlsky. Klíčový je pro projekt prompt, který instruuje AI, aby i
… více »GNU awk (gawk), implementace specializovaného programovacího jazyka pro zpracování textu, byl vydán ve verzi 5.4.0. Jedná se o větší vydání po více než dvou letech. Mezi četnými změnami figuruje např. MinRX nově jako výchozí implementace pro regulární výrazy.
Internetový prohlížeč Ladybird ohlásil tranzici z programovacího jazyka C++ do Rustu. Přechod bude probíhat postupně a nové komponenty budou dočasně koexistovat se stávajícím C++ kódem. Pro urychlení práce bude použita umělá inteligence, při portování první komponenty prohlížeče, JavaScriptového enginu LibJS, bylo během dvou týdnů pomocí nástrojů Claude Code a Codex vygenerováno kolem 25 000 řádků kódu. Nejedná se o čistě autonomní vývoj pomocí agentů.
Byl vydán Mozilla Firefox 148.0. Přehled novinek v poznámkách k vydání a poznámkách k vydání pro vývojáře. Nově lze snadno povolit nebo zakázat jednotlivé AI funkce. Řešeny jsou rovněž bezpečnostní chyby. Nový Firefox 148 bude brzy k dispozici také na Flathubu a Snapcraftu.
Byla vydána nová verze 22.1.0, tj. první stabilní verze z nové řady 22.1.x, překladačové infrastruktury LLVM (Wikipedie). Přehled novinek v poznámkách k vydání: LLVM, Clang, LLD, Extra Clang Tools a Libc++.
X86CSS je experimentální webový emulátor instrukční sady x86 napsaný výhradně v CSS, tedy bez JavaScriptu nebo dalších dynamických prvků. Stránka 'spouští' assemblerovový program mikroprocesoru 8086 a názorně tak demonstruje, že i prosté CSS může fungovat jako Turingovsky kompletní jazyk. Zdrojový kód projektu je na GitHubu.
Po šesti letech byla vydána nová verze 1.3 webového rozhraní ke gitovým repozitářům CGit.
Byla vydána nová verze 6.1 linuxové distribuce Lakka (Wikipedie), jež umožňuje transformovat podporované počítače v herní konzole. Nejnovější Lakka přichází s RetroArchem 1.22.2.
Matematický software GNU Octave byl vydán ve verzi 11.1.0. Podrobnosti v poznámkách k vydání. Vedle menších změn rozhraní jsou jako obvykle zahrnuta také výkonnostní vylepšení a zlepšení kompatibility s Matlabem.
Weston, referenční implementace kompozitoru pro Wayland, byl vydán ve verzi 15.0.0. Přehled novinek v příspěvku na blogu společnosti Collabora. Vypíchnout lze Lua shell umožňující psát správu oken v jazyce Lua.
Opäť je tu čas na nejaký ten blogpost ohľadom nového KDE4 a reč nebude opäť o ničom inom ako o Plasme a veciach, ktoré prináša. + screenshot štandardnej témy pre KDE 4.1
Ako všetci veľmi dobre vieme, Plasma je nový desktop shell KDE. Bol navrhnutý ako náhrada zastaraného Kickeru a Kdesktopu, avšak s ohľadom na tzv. resolution independece, použitie rôznych vstupných zariadení ako sú napríklad dotykové obrazovky a organický vzhľad. Dnes si povieme o všetkých troch.
Možno sa už každý z vás stretol s problémom, ktorý nastáva, keď máte k dispozícií veľkú zobrazovaciu plochu (televízor s veľkou uhlopriečkou, či projektor) s obrovským rozlíšením. Ak to chcete využiť len na nejaký film, či video, s problémom sa pravdepodobne nestretnete. Ten však nastáva, ak chcete na danej zostave normálne pracovať. Ikonky sú malé, písmo je nečitateľné... Riešení je viac. Ak by sme sa zmierili s tým, že nepotrebujeme také obrovské rozlíšenie, mohli by sme ho zmenšiť. Je to síce niečo ako plytvanie prostriedkami, ale riešenie to je...
Ďalším možným riešením by bolo zväčšiť elementy, ktoré sú príliš malé - ikony, ovládacie prvky (button, selectbox, atď.), písmo, ... Pri dnešných systémoch ale narazíme na prekážku - vačšina z nich poskytuje len zväčšenie písma a ikon, čo je problém, pretože veľkosti elementov budú v nepomere, čo sa týka veľkosti. Napríklad text pri checkboxe bude čitateľný, no samotný checkbox ostane stále malý. Jedným z ďalších problémov tohto prístupu je pixelizácia, čo sa prejavuje najmä pri bitmapových ikonách/obrázkoch.
Najideálnejším riešením je mať všetko vektorové a to je práve resolution independence. Ako som spomínal, tak Plasma bola vyvíjaná s ohľadom práve na tento problém a tak použitie čisto vektorovej grafiky už asi nikoho neprekvapí. Samozrejme nie je použité nič iné ako staré známe SVG.
Marco Martin, jeden z Plasma vývojárov, predstavuje novú tému určenú pre KDE 4.1, ktorá využíva všetky výhody Plasmy, ktoré boli nedávno pridané a samozrejme je celá vektorová. Ďalšie obrázky si môžete pozrieť tu (poskytol Miroslav Bendík).

Nová štandardná téma pre KDE 4.1
Dnešným trendom sú jednoznačne multitouch obrazovky, ktoré dovoľujú používať viac prstov naraz. Zatiaľ dotykové obrazovky ešte nie sú štandardom, no v dohľadnej dobe by sa to mohlo zmeniť. A kvôli tejto potencionálnej možnosti sa Plasma tiež snaží držať krok s dobou.
Možné to je vidieť na najviac nenávidenej vlastnosti Plasmy - tzv. "cashew". Že neviete o čo ide? Oficiálny názov tohoto "kešu" je "desktop toolbox". Nachádza sa v pravom hornom rohu obrazovky a umožnuje prevádzať rôzne akcie s plochou. Možno sa to ľuďom zdá byť úplne zbytočné, veď by to mohlo byť riešené cez kontextové menu, no prichádza problém - ako človek dá prstom pravý myšací klik? Asi ťažko... Preto sa snaží Plasma vystačiť si s ľavým klikom. Pekným príkladom je nastavovanie panelov, na ktoré nie je pravý klik vôbec potrebný - kliknete na "kešu" umiestnené na paneli, zobrazí sa rozhranie pre jeho nastavenie. Ťahaním rôznych častí rozhrania si ho vytvarujete podľa svojich predstáv. A to všetko bez jedného pravého myšacieho kliku.
Ak mám pravdu povedať, tak súčasné rozhranie je veľmi neintuitívne a veľmi málo ľudí tuší, že sa dá nastaviť naozaj každá vec vrátane vertikálnej a horizontálnej veľkosti, pozície na obrazovke, či zarovnania. Budúci týždeň plánujem vypracovať návrh, ktorý by mal byť intuitívnejší a predložím ho ako náhradu pre KDE 4.2, tak hádam, že sa pošťastí...
Ďalším príkladom odstraňovania pravých myšacích klikov je tzv. "applet handle". Ide o orámovaie plasmoidov (miniaplikácií na ploche), na ktorom sú badateľné malé ikonky s vyobrazením rôznych akcií - stačí teda jediný ľavý klik napr. na zrušenie plasmoidu.
Pravdepodobne nemáte tušenia o čom chcem tu písať, no nie je to žiadna veda... Ide o to, že ovládanie dnešných počítačov je veľmi neprirodzené pre človeka, či už po hardvérovej alebo po softvérovej stránke veci. Človek je naučený hýbať vecami svojimi vlastými rukami, no dnes nám na to slúži myš. Myš nie je zlý vynález, no bol by som radšej kebyže je už v múzeu. Dotykové obrazovky tento harvérový problém aspoň sčasti riešia, no softvérový problém pretrváva. Mám namysli organický vzhľad. Ak má niečo ostré hrany, tak si človek myslí, že je to nebezbečné, tým pádom to užívateľa rozrušuje. Podobné je to aj s hýbaním. Veci v reálnom živote "neskáču" z miesta na miesto, resp. sa neteleportujú. Hýbu sa. No nie je to obyčajný pohyb. Veci sa pohybujú nelineárne, nemajú stále rovnakú rýchlosť. Alebo ďalšou vecou je objavovanie sa elementov na obrazovke. Tie sa tam proste zjavia za milisekundu a to je zle. Zjavenie by malo byť postupné - či už "vybehnutie" spoza rohu obrazovky alebo postupným prelínaním (zmena priehľadnosti).
Viem si živo predstaviť, že používateľia budú hlasno nadávať, že je to prehnane "oku lahodiace" (tzv. eye-candy), no nie je to len o tom. Dnešné používateľské rozhrania sú naozaj len krajšou kópiou tých, čo sa tu objavili pred 20 rokmi a nikto s tým doteraz nič nerobil. Plasma sa to aspoň ako-tak snaží zmeniť. Či už úspešne alebo nie, záleží na vás...
Tiskni
Sdílej:
IMHO hovořit o tom, co je a co není pro člověka přirozené...muj oblibeny citat z fortunes:
The only "intuitive" interface is the nipple. After that, it's all learned.
-- Bruce Ediger, bediger@teal.csn.org, on X interfaces
Ne, vážně, oproti dřívějším verzím je zde vidět pořádný kus práce.