V uplynulých dnech byla v depu Českých drah v Brně-Maloměřicích úspěšně dokončena zástavba speciální antény satelitního internetu Starlink od společnosti SpaceX do jednotky InterPanter 660 004 Českých drah. Zástavbu provedla Škoda Group. Cestující se s InterPanterem, vybaveným vysokorychlostním satelitním internetem, setkají například na linkách Svitava Brno – Česká Třebová – Praha nebo Moravan Brno – Břeclav – Přerov – Olomouc.
Byla vydána nová verze 8.7.0 správce sbírky fotografií digiKam (Wikipedie). Přehled novinek i s náhledy v oficiálním oznámení (NEWS). Nejnovější digiKam je ke stažení také jako balíček ve formátu AppImage. Stačí jej stáhnout, nastavit právo ke spuštění a spustit.
Před 30 lety, k 1. 7. 1995, byl v ČR liberalizován Internet - tehdejší Eurotel přišel o svou exkluzivitu a mohli začít vznikat první komerční poskytovatelé přístupu k Internetu [𝕏].
Byla vydána (𝕏) nová verze 7.4 open source monitorovacího systému Zabbix (Wikipedie). Přehled novinek v oznámení na webu, v poznámkách k vydání a v aktualizované dokumentaci.
Balíček s příkazem sudo byl vydán ve verzi 1.9.17p1. Řešeny jsou zranitelnosti CVE-2025-32462 (lokální eskalace práv prostřednictvím volby host) a CVE-2025-32463 (lokální eskalace práv prostřednictvím volby chroot).
Do služeb Seznam.cz se lze nově přihlásit pomocí služby MojeID [𝕏].
Bezpečnostní výzkumníci zveřejnili informace o osmi zranitelnostech, které postihují více než 700 modelů tiskáren, skenerů a štítkovačů značky Brother. Bezpečnostní upozornění vydali také další výrobci jako Fujifilm, Ricoh, Konica Minolta a Toshiba. Nejzávažnější zranitelnost CVE-2024-51978 umožňuje útočníkovi vzdáleně a bez přihlášení získat administrátorská oprávnění prostřednictvím výchozího hesla, které lze odvodit ze
… více »Společnost Oracle vlastní ochrannou známku JAVASCRIPT. Komunita kolem programovacího jazyka JavaScript zastoupena společností Deno Land vede právní bitvu za její osvobození, viz petice a otevřený dopis na javascript.tm. Do 7. srpna se k nim má vyjádřit Oracle (USPTO TTAB).
Byl představen samostatný rádiový modul Raspberry Pi Radio Module 2 s Wi-Fi a Bluetooth.
Certifikační autorita Let’s Encrypt ukončila k 4. červnu zasílání e-mailových oznámení o vypršení platnosti certifikátů. Pokud e-maily potřebujete, Let’s Encrypt doporučuje některou z monitorovacích služeb.
Opäť je tu čas na nejaký ten blogpost ohľadom nového KDE4 a reč nebude opäť o ničom inom ako o Plasme a veciach, ktoré prináša. + screenshot štandardnej témy pre KDE 4.1
Ako všetci veľmi dobre vieme, Plasma je nový desktop shell KDE. Bol navrhnutý ako náhrada zastaraného Kickeru a Kdesktopu, avšak s ohľadom na tzv. resolution independece, použitie rôznych vstupných zariadení ako sú napríklad dotykové obrazovky a organický vzhľad. Dnes si povieme o všetkých troch.
Možno sa už každý z vás stretol s problémom, ktorý nastáva, keď máte k dispozícií veľkú zobrazovaciu plochu (televízor s veľkou uhlopriečkou, či projektor) s obrovským rozlíšením. Ak to chcete využiť len na nejaký film, či video, s problémom sa pravdepodobne nestretnete. Ten však nastáva, ak chcete na danej zostave normálne pracovať. Ikonky sú malé, písmo je nečitateľné... Riešení je viac. Ak by sme sa zmierili s tým, že nepotrebujeme také obrovské rozlíšenie, mohli by sme ho zmenšiť. Je to síce niečo ako plytvanie prostriedkami, ale riešenie to je...
Ďalším možným riešením by bolo zväčšiť elementy, ktoré sú príliš malé - ikony, ovládacie prvky (button, selectbox, atď.), písmo, ... Pri dnešných systémoch ale narazíme na prekážku - vačšina z nich poskytuje len zväčšenie písma a ikon, čo je problém, pretože veľkosti elementov budú v nepomere, čo sa týka veľkosti. Napríklad text pri checkboxe bude čitateľný, no samotný checkbox ostane stále malý. Jedným z ďalších problémov tohto prístupu je pixelizácia, čo sa prejavuje najmä pri bitmapových ikonách/obrázkoch.
Najideálnejším riešením je mať všetko vektorové a to je práve resolution independence. Ako som spomínal, tak Plasma bola vyvíjaná s ohľadom práve na tento problém a tak použitie čisto vektorovej grafiky už asi nikoho neprekvapí. Samozrejme nie je použité nič iné ako staré známe SVG.
Marco Martin, jeden z Plasma vývojárov, predstavuje novú tému určenú pre KDE 4.1, ktorá využíva všetky výhody Plasmy, ktoré boli nedávno pridané a samozrejme je celá vektorová. Ďalšie obrázky si môžete pozrieť tu (poskytol Miroslav Bendík).
Nová štandardná téma pre KDE 4.1
Dnešným trendom sú jednoznačne multitouch obrazovky, ktoré dovoľujú používať viac prstov naraz. Zatiaľ dotykové obrazovky ešte nie sú štandardom, no v dohľadnej dobe by sa to mohlo zmeniť. A kvôli tejto potencionálnej možnosti sa Plasma tiež snaží držať krok s dobou.
Možné to je vidieť na najviac nenávidenej vlastnosti Plasmy - tzv. "cashew". Že neviete o čo ide? Oficiálny názov tohoto "kešu" je "desktop toolbox". Nachádza sa v pravom hornom rohu obrazovky a umožnuje prevádzať rôzne akcie s plochou. Možno sa to ľuďom zdá byť úplne zbytočné, veď by to mohlo byť riešené cez kontextové menu, no prichádza problém - ako človek dá prstom pravý myšací klik? Asi ťažko... Preto sa snaží Plasma vystačiť si s ľavým klikom. Pekným príkladom je nastavovanie panelov, na ktoré nie je pravý klik vôbec potrebný - kliknete na "kešu" umiestnené na paneli, zobrazí sa rozhranie pre jeho nastavenie. Ťahaním rôznych častí rozhrania si ho vytvarujete podľa svojich predstáv. A to všetko bez jedného pravého myšacieho kliku.
Ak mám pravdu povedať, tak súčasné rozhranie je veľmi neintuitívne a veľmi málo ľudí tuší, že sa dá nastaviť naozaj každá vec vrátane vertikálnej a horizontálnej veľkosti, pozície na obrazovke, či zarovnania. Budúci týždeň plánujem vypracovať návrh, ktorý by mal byť intuitívnejší a predložím ho ako náhradu pre KDE 4.2, tak hádam, že sa pošťastí...
Ďalším príkladom odstraňovania pravých myšacích klikov je tzv. "applet handle". Ide o orámovaie plasmoidov (miniaplikácií na ploche), na ktorom sú badateľné malé ikonky s vyobrazením rôznych akcií - stačí teda jediný ľavý klik napr. na zrušenie plasmoidu.
Pravdepodobne nemáte tušenia o čom chcem tu písať, no nie je to žiadna veda... Ide o to, že ovládanie dnešných počítačov je veľmi neprirodzené pre človeka, či už po hardvérovej alebo po softvérovej stránke veci. Človek je naučený hýbať vecami svojimi vlastými rukami, no dnes nám na to slúži myš. Myš nie je zlý vynález, no bol by som radšej kebyže je už v múzeu. Dotykové obrazovky tento harvérový problém aspoň sčasti riešia, no softvérový problém pretrváva. Mám namysli organický vzhľad. Ak má niečo ostré hrany, tak si človek myslí, že je to nebezbečné, tým pádom to užívateľa rozrušuje. Podobné je to aj s hýbaním. Veci v reálnom živote "neskáču" z miesta na miesto, resp. sa neteleportujú. Hýbu sa. No nie je to obyčajný pohyb. Veci sa pohybujú nelineárne, nemajú stále rovnakú rýchlosť. Alebo ďalšou vecou je objavovanie sa elementov na obrazovke. Tie sa tam proste zjavia za milisekundu a to je zle. Zjavenie by malo byť postupné - či už "vybehnutie" spoza rohu obrazovky alebo postupným prelínaním (zmena priehľadnosti).
Viem si živo predstaviť, že používateľia budú hlasno nadávať, že je to prehnane "oku lahodiace" (tzv. eye-candy), no nie je to len o tom. Dnešné používateľské rozhrania sú naozaj len krajšou kópiou tých, čo sa tu objavili pred 20 rokmi a nikto s tým doteraz nič nerobil. Plasma sa to aspoň ako-tak snaží zmeniť. Či už úspešne alebo nie, záleží na vás...
Tiskni
Sdílej:
IMHO hovořit o tom, co je a co není pro člověka přirozené...muj oblibeny citat z fortunes:
The only "intuitive" interface is the nipple. After that, it's all learned.
-- Bruce Ediger, bediger@teal.csn.org, on X interfaces