Iniciativa Open Device Partnership (ODP) nedávno představila projekt Patina. Jedná se o implementaci UEFI firmwaru v Rustu. Vývoj probíhá na GitHubu. Zdrojové kódy jsou k dispozici pod licencí Apache 2.0. Nejnovější verze Patiny je 13.0.0.
Obrovská poptávka po plynových turbínách zapříčinila, že datová centra začala používat v generátorech dodávajících energii pro provoz AI staré dobré proudové letecké motory, konvertované na plyn. Jejich výhodou je, že jsou menší, lehčí a lépe udržovatelné než jejich průmyslové protějšky. Proto jsou ideální pro dočasné nebo mobilní použití.
Typst byl vydán ve verzi 0.14. Jedná se o rozšiřitelný značkovací jazyk a překladač pro vytváření dokumentů včetně odborných textů s matematickými vzorci, diagramy či bibliografií.
Specialisté společnosti ESET zaznamenali útočnou kampaň, která cílí na uživatele a uživatelky v Česku a na Slovensku. Útočníci po telefonu zmanipulují oběť ke stažení falešné aplikace údajně od České národní banky (ČNB) nebo Národní banky Slovenska (NBS), přiložení platební karty k telefonu a zadání PINu. Malware poté v reálném čase přenese data z karty útočníkovi, který je bezkontaktně zneužije u bankomatu nebo na platebním terminálu.
V Ubuntu 25.10 byl balíček základních nástrojů gnu-coreutils nahrazen balíčkem rust-coreutils se základními nástroji přepsanými do Rustu. Ukázalo se, že nový "date" znefunkčnil automatickou aktualizaci. Pro obnovu je nutno balíček rust-coreutils manuálně aktualizovat.
VST 3 je nově pod licencí MIT. S verzí 3.8.0 proběhlo přelicencování zdrojových kódů z licencí "Proprietary Steinberg VST3 License" a "General Public License (GPL) Version 3". VST (Virtual Studio Technology, Wikipedie) je softwarové rozhraní pro komunikaci mezi hostitelským programem a zásuvnými moduly (pluginy), kde tyto moduly slouží ke generování a úpravě digitálního audio signálu.
Open source 3D herní a simulační engine Open 3D Engine (O3DE) byl vydán v nové verzi 25.10. Podrobný přehled novinek v poznámkách k vydání.
V Londýně probíhá dvoudenní Ubuntu Summit 25.10. Na programu je řada zajímavých přednášek. Zhlédnout je lze také na YouTube (23. 10. a 24. 10.).
Gemini CLI umožňuje používání AI Gemini přímo v terminálu. Vydána byla verze 0.10.0.
Konference OpenAlt 2025 proběhne již příští víkend 1. a 2. listopadu v Brně. Nabídne přibližně 80 přednášek a workshopů rozdělených do 7 tematických tracků. Program se může ještě mírně měnit až do samotné konference, a to s ohledem na opožděné úpravy abstraktů i případné podzimní virózy. Díky partnerům je vstup na konferenci zdarma. Registrace není nutná. Vyplnění formuláře však pomůže s lepším plánováním dalších ročníků konference.
Mozilla souce code - najmodulárnejšie zdrojové kódy písané v C a C++ aké pod slnkom nájdete.
Cez sviatky som si chcel oddýchnuť od programovania na svojich nedokončených projektoch. Jednoznačne som chcel využiť technológie Mozilly v nejakej 3D blbinke. Zistil som, že Mozilla má veľký potenciál, ktorým mrhá na obyčajný prehliadač. Prečo je Mozilla taká obrovská, prečo zaberá toľko pamäte a výkonu CPU a prečo vlastne ešte neezistuje OS Mozilla/Linux? Pokúsme si to domyslieť.
Každoročne napíšem aspoň jednu implementáciu farebnej kocky otáčajúcej sa v priestore. Vminule som to robil v jazyku Haskell ("prehnane" čisto funkcionálny jazyk). Dnes som sa rozhodol vložiť všetko, čo moja obľúbená kocka potrebuje do tela Mozilly a celú logiku aplikácie naskriptovať v JavaScripte.
Z Mozilly som sa rozhodol využiť technológie XPCOM, XPConnect, JavaScript.
XPCOM je komponentový systém. Napíšete zopár tried v C++ (alebo C), skompilujete ich do knižnice, podhodíte ju aplikácii a XPCOM sa postará o zavedenie pluginu. V COM-systémoch každá trieda implementuje aspoň jeden interface. Narozdiel od M$, ktorý si vždy patentuje teplú vodu, Mozilla popisuje interfaci pomocou jazyka IDL s kompatibilných dialektom.
XPConnect je systém, ktorý umožnuje transparentne prepájať komponenty písané v rozličných jazykoch. C a C++ sú spojené linkerom a sú binárne kompatibilné. XPConnect sa postará, aby sa objekty (triedy a pod.) navzájom videli, aj ak sú implementované v binárne nekompatibilných jazykoch.
Z dokumentácie k Mozille je cítiť istý nezáujem o projekty, ktoré neimplementujú internetový prehliadač. Z tisícok dokumentov sa našiel iba jeden, ktorý hovoril o tom, ako nainštalovať knižnice XPCOM samostatne, Ten bol z roku 2002 a nehovoril všetkých problémoch, ktoré pri procese osamostatňovania môžu nastať.
Vývojári Mozilly sú zaslepený vidinou najlepšieho prehliadača. Ich taktika spočíva v čo najzbesilešom vývoji Firefoxu. Sú ochotný oddialiť dokoncenie niektorých komponentov prehliadača, len aby určená verzia vyšla v určený čas. V tomto ošiali zabúdajú na svoje vlastné projekty (Thunderbird) a na potenciál svojej platformy.
Áno, hovorím platformy. Tak ako platformou môže byť Java, alebo .NET, aj tak ňou je aj Mozilla. Ale je to trochu nekompletná platforma, čo by sa dalo s pomocou 40-tich vývojárov zamestnaných na plný úväzok rýchlo zmeniť. Dodám, že tak, ako existuje Java Desktop, tak existuje aj Mozilla Desktop... ale keďže sa Mozilla nechopila diela, volá sa SymphonyOS.
Mozilla pomaly štartuje, pretože sa celá skladá z desiatok, až stoviek knižníc, ktoré musí XPCOM do aplikácie zaviesť. Cache, doktorej XPCOM ukladá informácie o knižniciach s komponentmi veľmi nepomáha. Ani prelink pri takom množstve knižníc veľmi nepomôže.
Ďalej, logika produktov Mozilly je písaná v JavaScripte. JavaScript je síce veľmi užitočný jazyk, ale pri večších aplikáciách, ako je Mozilla Firefox, alebo Mozilla Thnderbird je veľmi pomalý.
Mozilla zaberá veľa pamäte, pretože drží informácie v cache v operačnej pamäti. Radšej by mohla využívať cache OS a využiť tak silu blokovej cache Linuxu. Samozrejme ma nezaujíma, že nekompatibilné OS by si s tým neporadili.
Veľká záťaž Mozilly na CPU je spôsobená JavaScriptom a Gecko enginom. JavaScript nemá priamu podporu thread-ov a podpora paralelných výpočtov je otrasná. Ak v okne niečo urobíte, musí prebehnúť celý JS pripojený k udalosti, ktorú ste vykonali. Kým neprebehne, Mozilla žerie toľko výkonu, koľko mu OS dovolí a pritom sa aplikácia tvári, ako zatuhnutá.
Slávny Gecko engine (vykresuje HTML a pod.) je vlastne niekoľko XPCOM komponentov. Gecko trávy priveľa času volaniami funkcií XPCOMu a vôbec neimplementuje všetky služby, ktoré by mohol užívateľom ponúknuť. A nepodporuje ani inkrementálny reflow (rýchlejšie vykreslenie sránky po zmene napr. veľkosti okna.). Gecko je rýchle, ale mohlo by byť ešte rýchlejšie.
Akurát som rozbehal OpenGL pomocou SDL a moja aplikácia už vykresľuje jeden trojuholník. Musím dorobiť obsluhu vstupu a potom to zverejním. Najbližšie svoju aplikáciu trochu zovšeobecním. Pridám priamu podporu X a glx, zakomponujem XPConnect. Pomocou XPConnect budem môcť do aplikácie pridať aj JavaScript a Python (prípadne ďalšie jazyky).
Minimálna aplikácia: inicializuje XPCOM, načíta jeden modul so 4-mi komponentmi a vytvorí inštanciu z každého. Komponenty inicializujú SDL, jedno okno a OpenGL a nealokujú žiadne ďalšie dáta. Aplikácia zastane v cykle, kde dookola kontroluje, či ju užívateľ vypína a vykresluje jeden bily trojuholník do okna pomocou OpenGL.
Alokovaná pamäť: 4.67MB
Predchádzajúca kompletná implementácia farebnej kocky v Haskelli (z leta 2005) zaberala cca 2MB pamäte. Uvedmte si, že Haskell je čisto funkcionálny jazyk a cacheuje výsledky všetkých volaní funkcií.
UPDATE: s/konkurenčných výpočtov/paralelných výpočtov/
UPDATE: + test
Tiskni
Sdílej:
... konkurenčných výpočtov ...Opravdu hezký překlad slova concurrent
, ale lepší je to překládat jako souběžný (ve slovenštině súbežný ), nebo paralelní.
),
3.1.2006 17:59
Yin | skóre: 39
| blog: Yinotopia
| Slovesnko, Košice
Škoda, že v Mozilla Foundation a Mozilla Corporation sú len kravaťáci s bičom, bez očí a bez uší. Mozilla by si len prilepšila ak by sa snažila uľahčiť cudzím vývojárom prebrať ich technológiu.
Čisté Gecko bez knižice Necko (sieť, protokoly, ...), vlastnej grafickej knižnice a iných komponentov z Mozilla source code jednoducho nevyrežeš. Chcel som použiť Gecko aspoň na vykreslovanie menu (písané v upravenom XUL) v tej OpenGL blbinke, ale to by ma asi stálo vlasy.
Ja v tom vidím zisk pre Mozillu... aj keď ťažko vydobyteľný, ale je tam.
Nešlo napsat grafický editor, na to se musela vytvořit speciální knihovna GTK.Problém byl v tom, že v té době neexistoval vhodný a zároveň dostatečně otevřený grafický toolkit, na němž by to bylo možné postavit. Nezapomeň, že se jedná o doby, kdy žádný openmotif ještě neexistoval.
AbcLinuxu.cz
ITBiz.cz
HDmag.cz
AbcPráce.cz