Ubuntu 26.10 bude Stonking Stingray (úžasný rejnok).
Webový prohlížeč Dillo (Wikipedie) byl vydán ve verzi 3.3.0. S experimentální podporou FLTK 1.4. S příkazem dilloc pro ovládání prohlížeče z příkazové řádky. Vývoj prohlížeče se přesunul z GitHubu na vlastní doménu dillo-browser.org (Git).
Byl publikován přehled dění a novinek z vývoje Asahi Linuxu, tj. Linuxu pro Apple Silicon. Vývojáři v přehledu vypíchli vylepšenou instalaci, podporu senzoru okolního světla, úsporu energie, opravy Bluetooth nebo zlepšení audia. Vývoj lze podpořit na Open Collective a GitHub Sponsors.
raylib (Wikipedie), tj. multiplatformní open-source knihovna pro vývoj grafických aplikací a her, byla vydána ve verzi 6.0.
Nové verze AI modelů. Společnost OpenAI představila GPT‑5.5. Společnost DeepSeek představila DeepSeek V4.
Nová čísla časopisů od nakladatelství Raspberry Pi zdarma ke čtení: Raspberry Pi Official Magazine 164 (pdf) a Hello World 29 (pdf).
Bylo oznámeno, že webový prohlížeč Opera GX zaměřený na hráče počítačových her je už také na Flathubu and Snapcraftu.
Akcionáři americké mediální společnosti Warner Bros. Discovery dnes schválili převzetí firmy konkurentem Paramount Skydance za zhruba 110 miliard dolarů (téměř 2,3 bilionu Kč). Firmy se na spojení dohodly v únoru. O část společnosti Warner Bros. Discovery dříve usilovala rovněž streamovací platforma Netflix, se svou nabídkou však neuspěla. Transakci ještě budou schvalovat regulační orgány, a to nejen ve Spojených státech, ale také
… více »Canonical vydal (email, blog, YouTube) Ubuntu 26.04 LTS Resolute Raccoon. Přehled novinek v poznámkách k vydání. Vydány byly také oficiální deriváty Edubuntu, Kubuntu, Lubuntu, Ubuntu Budgie, Ubuntu Cinnamon, Ubuntu Kylin, Ubuntu Studio, Ubuntu Unity a Xubuntu. Jedná se o 11. vydání s dlouhodobou podporou (LTS).
V programovacím jazyce Go naprogramovaná webová aplikace pro spolupráci na zdrojových kódech pomocí gitu Gitea (Wikipedie) byla vydána v nové verzi 1.26.0. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Mozilla souce code - najmodulárnejšie zdrojové kódy písané v C a C++ aké pod slnkom nájdete.
Cez sviatky som si chcel oddýchnuť od programovania na svojich nedokončených projektoch. Jednoznačne som chcel využiť technológie Mozilly v nejakej 3D blbinke. Zistil som, že Mozilla má veľký potenciál, ktorým mrhá na obyčajný prehliadač. Prečo je Mozilla taká obrovská, prečo zaberá toľko pamäte a výkonu CPU a prečo vlastne ešte neezistuje OS Mozilla/Linux? Pokúsme si to domyslieť.
Každoročne napíšem aspoň jednu implementáciu farebnej kocky otáčajúcej sa v priestore. Vminule som to robil v jazyku Haskell ("prehnane" čisto funkcionálny jazyk). Dnes som sa rozhodol vložiť všetko, čo moja obľúbená kocka potrebuje do tela Mozilly a celú logiku aplikácie naskriptovať v JavaScripte.
Z Mozilly som sa rozhodol využiť technológie XPCOM, XPConnect, JavaScript.
XPCOM je komponentový systém. Napíšete zopár tried v C++ (alebo C), skompilujete ich do knižnice, podhodíte ju aplikácii a XPCOM sa postará o zavedenie pluginu. V COM-systémoch každá trieda implementuje aspoň jeden interface. Narozdiel od M$, ktorý si vždy patentuje teplú vodu, Mozilla popisuje interfaci pomocou jazyka IDL s kompatibilných dialektom.
XPConnect je systém, ktorý umožnuje transparentne prepájať komponenty písané v rozličných jazykoch. C a C++ sú spojené linkerom a sú binárne kompatibilné. XPConnect sa postará, aby sa objekty (triedy a pod.) navzájom videli, aj ak sú implementované v binárne nekompatibilných jazykoch.
Z dokumentácie k Mozille je cítiť istý nezáujem o projekty, ktoré neimplementujú internetový prehliadač. Z tisícok dokumentov sa našiel iba jeden, ktorý hovoril o tom, ako nainštalovať knižnice XPCOM samostatne, Ten bol z roku 2002 a nehovoril všetkých problémoch, ktoré pri procese osamostatňovania môžu nastať.
Vývojári Mozilly sú zaslepený vidinou najlepšieho prehliadača. Ich taktika spočíva v čo najzbesilešom vývoji Firefoxu. Sú ochotný oddialiť dokoncenie niektorých komponentov prehliadača, len aby určená verzia vyšla v určený čas. V tomto ošiali zabúdajú na svoje vlastné projekty (Thunderbird) a na potenciál svojej platformy.
Áno, hovorím platformy. Tak ako platformou môže byť Java, alebo .NET, aj tak ňou je aj Mozilla. Ale je to trochu nekompletná platforma, čo by sa dalo s pomocou 40-tich vývojárov zamestnaných na plný úväzok rýchlo zmeniť. Dodám, že tak, ako existuje Java Desktop, tak existuje aj Mozilla Desktop... ale keďže sa Mozilla nechopila diela, volá sa SymphonyOS.
Mozilla pomaly štartuje, pretože sa celá skladá z desiatok, až stoviek knižníc, ktoré musí XPCOM do aplikácie zaviesť. Cache, doktorej XPCOM ukladá informácie o knižniciach s komponentmi veľmi nepomáha. Ani prelink pri takom množstve knižníc veľmi nepomôže.
Ďalej, logika produktov Mozilly je písaná v JavaScripte. JavaScript je síce veľmi užitočný jazyk, ale pri večších aplikáciách, ako je Mozilla Firefox, alebo Mozilla Thnderbird je veľmi pomalý.
Mozilla zaberá veľa pamäte, pretože drží informácie v cache v operačnej pamäti. Radšej by mohla využívať cache OS a využiť tak silu blokovej cache Linuxu. Samozrejme ma nezaujíma, že nekompatibilné OS by si s tým neporadili.
Veľká záťaž Mozilly na CPU je spôsobená JavaScriptom a Gecko enginom. JavaScript nemá priamu podporu thread-ov a podpora paralelných výpočtov je otrasná. Ak v okne niečo urobíte, musí prebehnúť celý JS pripojený k udalosti, ktorú ste vykonali. Kým neprebehne, Mozilla žerie toľko výkonu, koľko mu OS dovolí a pritom sa aplikácia tvári, ako zatuhnutá.
Slávny Gecko engine (vykresuje HTML a pod.) je vlastne niekoľko XPCOM komponentov. Gecko trávy priveľa času volaniami funkcií XPCOMu a vôbec neimplementuje všetky služby, ktoré by mohol užívateľom ponúknuť. A nepodporuje ani inkrementálny reflow (rýchlejšie vykreslenie sránky po zmene napr. veľkosti okna.). Gecko je rýchle, ale mohlo by byť ešte rýchlejšie.
Akurát som rozbehal OpenGL pomocou SDL a moja aplikácia už vykresľuje jeden trojuholník. Musím dorobiť obsluhu vstupu a potom to zverejním. Najbližšie svoju aplikáciu trochu zovšeobecním. Pridám priamu podporu X a glx, zakomponujem XPConnect. Pomocou XPConnect budem môcť do aplikácie pridať aj JavaScript a Python (prípadne ďalšie jazyky).
Minimálna aplikácia: inicializuje XPCOM, načíta jeden modul so 4-mi komponentmi a vytvorí inštanciu z každého. Komponenty inicializujú SDL, jedno okno a OpenGL a nealokujú žiadne ďalšie dáta. Aplikácia zastane v cykle, kde dookola kontroluje, či ju užívateľ vypína a vykresluje jeden bily trojuholník do okna pomocou OpenGL.
Alokovaná pamäť: 4.67MB
Predchádzajúca kompletná implementácia farebnej kocky v Haskelli (z leta 2005) zaberala cca 2MB pamäte. Uvedmte si, že Haskell je čisto funkcionálny jazyk a cacheuje výsledky všetkých volaní funkcií.
UPDATE: s/konkurenčných výpočtov/paralelných výpočtov/
UPDATE: + test
Tiskni
Sdílej:
... konkurenčných výpočtov ...Opravdu hezký překlad slova concurrent
, ale lepší je to překládat jako souběžný (ve slovenštině súbežný ), nebo paralelní.
),
Škoda, že v Mozilla Foundation a Mozilla Corporation sú len kravaťáci s bičom, bez očí a bez uší. Mozilla by si len prilepšila ak by sa snažila uľahčiť cudzím vývojárom prebrať ich technológiu.
Čisté Gecko bez knižice Necko (sieť, protokoly, ...), vlastnej grafickej knižnice a iných komponentov z Mozilla source code jednoducho nevyrežeš. Chcel som použiť Gecko aspoň na vykreslovanie menu (písané v upravenom XUL) v tej OpenGL blbinke, ale to by ma asi stálo vlasy.
Ja v tom vidím zisk pre Mozillu... aj keď ťažko vydobyteľný, ale je tam.
Nešlo napsat grafický editor, na to se musela vytvořit speciální knihovna GTK.Problém byl v tom, že v té době neexistoval vhodný a zároveň dostatečně otevřený grafický toolkit, na němž by to bylo možné postavit. Nezapomeň, že se jedná o doby, kdy žádný openmotif ještě neexistoval.