Vyšlo Pharo 13 s vylepšenou podporou HiDPI či objektovým Transcriptem. Pharo je programovací jazyk a vývojové prostředí s řadou pokročilých vlastností.
Java má dnes 30. narozeniny. Veřejnosti byla představena 23. května 1995.
1. července Mozilla vypne službu Fakespot pro detekci podvodných recenzí v internetových obchodech. Mozilla koupila Fakespot v květnu 2023.
8. července Mozilla vypne službu Pocket (Wikipedie) pro ukládání článků z webu na později. Do 8. října si uživatelé mohou vyexportovat data. Mozilla koupila Pocket v únoru 2017. Několik měsíců byl Pocket integrovanou součástí Firefoxu.
Turris OS má aktuálně problém s aktualizací související s ukončením podpory protokolu OCSP u certifikační autority Let's Encrypt.
Nevidomý uživatel Linuxu v blogu upozornil na tristní stav přístupnosti na linuxovém desktopu (část první, druhá, závěr), přičemž stížnosti jsou podobné jako v roce 2022. Vyvolal bouřlivou odezvu. Následně např. Georges Stavracas shrnul situaci v GNOME. Debata o jiném aspektu přístupnosti, emulaci vstupu pod Waylandem, také proběhla na Redditu.
DevConf.CZ 2025, tj. open source komunitní konference sponzorovaná společností Red Hat, proběhne od 12. do 14. června v Brně na FIT VUT. Publikován byl program a spuštěna byla registrace.
Byla vydána nová major verze 28.0 programovacího jazyka Erlang (Wikipedie) a související platformy OTP (Open Telecom Platform, Wikipedie). Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Český telekomunikační úřad zveřejnil Výroční zprávu za rok 2024 (pdf), kde shrnuje své aktivity v loňském roce a přináší i základní popis situace na trhu. Celkový objem přenesených mobilních dat za rok 2024 dosáhl dle odhadu hodnoty přibližně 1,73 tis. PB a jeho meziroční nárůst činí zhruba 30 %. Průměrná měsíční spotřeba dat na datovou SIM kartu odhadem dosáhla 12,5 GB – v předchozím roce šlo o 9,8 GB.
Z novinek představených na Google I/O 2025: Přehledy od AI (AI Overviews) se rozšiřují do dalších zemí. Užitečné, syntetizované přehledy od generativní AI jsou nově k dispozici i českým uživatelům Vyhledávače.
Dnes už priam klasická licencia GNU/GPLv2 (ďalej len GPLv2, GPLv3) prišla na svet v júni 1991 a keďže sa vývoj nezastavil, tak je potrebné reagovať na nové podnety. O tom, ako dlho ešte vydrží, je zbytočné polemizovať, pretože väčšina vývojárov nebude nútená prejsť na novú verziu. Dá sa však očakávať, že najmä programy spod patronátu FSF prejdú na novú verziu okamžite. Pre väčšinu drobných programov však nová GPLv3 prináša len kozmetické výhody, a tak sa budeme stretávať so starou licenciou v oboch variantoch (s/bez "2 or any later") ešte dosť dlho.
Udialo sa viacero zmien, ktoré sú hodné zmienky a aj tak sa určite k niektorým nedostaneme. Nová verzia mala niekoľko hlavných a niekoľko vedľajších cieľov. Jedným z tých vedľajších bolo skrátenie textu licencie. To sa viditeľne nepodarilo, pretože GPLv3 má už viac než 4500 slov (porovnaj s GPLv2: 3000, Apache License: 1400, BSD: 222 slov). Tentokrát by však mal mať dokument vyššiu právnu váhu, pretože na ňom spolupracoval Eben Moglen, profesor práva a histórie práva, ktorý je odborníkom na duševné vlastníctvo. Pravdepodobne aj vďaka nemu znie GPLv3 viac právnicky. Niektoré časti sú podľa mňa (neprávnika) pre bežných smrteľníkov nejasné a ich výklad bude závisieť najmä na kvalite právnika.
No dosť bolo omáčky a prejdime si zaujímavé pasáže. Hneď prvou, veľmi dôležitou, zmenou je presné špecifikovanie kompletného zdrojového kódu. Ten musí obsahovať všetok zdrojový kód potrebný k tomu, aby ste mohli pochopiť, vytvárať modifíkácie, inštalovať a spúšťať program. A čo je veľmi dôležité, tak musí obsahovať aj všetky šifrovacie a autentizačné kódy potrebné k tomu, aby sa kód (napr. vami modifikovaný) správal rovnako, až na zmeny spôsobené vašimi úpravami, a to za každých okolností. Táto úprava je vyslovene zameraná proti spoločnostiam ako TiVo, ktoré síce dodávajú zdrojový kód, ale na svojom zariadení umožňujú spustiť len taký kód, ktorý je podpísaný. Za každých okolností však obsahuje viacero zrád. Niektoré distribúcie pri „bezpečnom“ nastavení povoľujú používať len tie moduly kernelu, ktoré sú podpísané. To však znamená, že pri GPLv3 by museli dať k dispozícii svoj privátny kľúč a celé podpisovanie by stratilo zmysel. Druhou výhradou je, že pri zmene či použití hardvéru nie je možné zaručiť rovnakú funkčnosť. Napríklad, nič nám nebráni spraviť počítač, ktorý spúšťa len podpísané programy. Existencia takého počítača však zabraňuje aplikácii GPLv3 pre všetky (nielen tento) počítače, pretože nedokážeme zaručiť všetky podmienky z GPLv3.
Mediálne veľmi zaujímavou pasážou je zákaz DRM. Toto jasne negatívne stanovisko sa stretlo s vyslovene kladnými i zápornymi reakciami. Aj keď ide skôr o vyslovenie názoru, než o praktické dopady, pretože bez podpisovania aplikácii nemá zmysel vytvárať DRM aplikácie pod GPL. Jedným z užitočných dopadov je, že po odstránení DRM z GPL aplikácie neporušíte DMCA v USA (príp. obdobný zákon inde). Druhým, a zrejme o čosi vážnejším, dopadom by bolo, že žiadne zariadenie so softvérom pod GPL by nemohlo prejsť certifikačným procesom, pretože by nešlo zaručiť, že sa na ňom použije len certifikovaný softvér (napr. fiškálny modul v registračnej pokladnici alebo systém pre elektronické voľby). Takéto obmedzovanie sa však nepáči viacerým skupinám. A to rovnako ľuďom technicko/pragmatickým (Linus Torvalds) ako aj bojovníkom za slobodu (Debian GNU/Linux). Podľa odborníkov z Debianu vytvára takéto pravidlo precedens a hrozí, že v ďalšej verzii sa zakáže aj použitie na iné účely. Títo ľudia to myslia so slobodou skutočne vážne, pretože pred časom označili licenciu GNU/FDL ako neslobodnú a preto vo free verzii Debianu nenarazíte na takúto licenciu. Podobný osud by mohol stihnúť aj programy pod GPLv3.
Zaujímavé, aj keď nie až také drastické zmeny nastali aj pri šírení aplikácií v binárnej podobe. Zdrojový kód musí byť stále dostupný minimálne na požiadanie. Jednou z možností, ako dodávať zdrojový kód, je dať ponuku platnú aspoň tri roky, že dodáte kompletný zdrojový kód. Za túto prácu si môžete účtovať desaťnásobok vašich vyčísliteľných nákladov (t.j. súčasný stav krát desať). Ak sa budeme trošku snažiť a dodržíme literu licencie, tak kompletný zdrojový kód musí obsahovať všetko potrebné pre spustenie nášho programu (okrem kernelu, glibc a pár ďalších súčastí). A ak používame zopár knižníc a tie používajú opäť zopár knižníc, tak nie je jednoduché povedať, čo všetko vlastne musíme dodať. Takéto skúmanie nepochybne stojí čas, ktorý sa dá jednoducho previesť na peniaze a pri troche šikovnosti sa dostaneme na štvor či päť miestne sumy (samozrejme v dolároch, či eurách), čo nás síce neuchráni pred povinnosťou zverejniť zdrojový kód, ale dokáže výrazne sťažiť prístup k nemu (najmä v spojení s nasledujúcou časťou).
Dosť netradičnou novinkou je generálna amnestia pre tých, čo porušia GPL, ale do 60 dní sa postarajú o nápravu. Má ísť o preventívne opatrenie, aby sa zbytočne nezaťažovali súdy tými, ktorí porušili GPL nechtiac. Harald Welte z www.gpl-violations.org sa vyjadril, že každý obhajca tvrdí, že porušenie nebolo zámerné. Takáto amnestia zníži vymáhateľnosť GPL, pretože potom nebude možné, aby súd použil predbežné opatrenia.
Obávanou novinkou mala byť možnosť sprístupnenia zdrojových kódov aj pre aplikácie, ktoré nemá používateľ priamo nainštalované. V tomto prípade nakoniec prevládlo miernejšie riešenie, ktoré umožňuje vyžadovať, aby program obsahoval funkcionalitu potrebnú na stiahnutie kompletného zdrojového kódu. Keďže tento postoj je odlišný od toho, že môžeme program slobodne modifikovať, tak sa autori rozhodli, že na spôsob americkej ústavy zavedú systém dodatkov. Existuje len obmedzené množstvo týchto dodatkov a zameriavajú sa aj na problémy s ochrannými známkami alebo využitia pôvodného mena projektu. Práve ony umožňujú jednosmernú kompatibilitu s Apache License a teda využívanie projektov ako Apache, Tomcat, alebo SpamAssassin v aplikáciach šírených pod GPLv3 (príp. vytvorenie vlastnej vetvy šírenej pod GPLv3). Na druhej strane, vďaka nim vzniká hneď niekoľko licencií GPLv3, ktoré môžu spôsobovať problémy s kompatibilitou licencií jednotlivých free programov.
Jednou z oblastí, s ktorou by sa mala GPLv3 vysporiadať, sú softvérové patenty. Ak distribuujete dielo pokryté GPLv3, potom dávate celosvetový súhlas na bezplatné použitie v tomto a v každom odvodenom diele, ak zostane zachovaná licencia. Na obranu používateľov slúži presun zodpovednosti na toho, kto vám poskytol aplikáciu za predpokladu, že to spravil vedome. Keďže každý právnik bude tvrdiť, že použitie patentu, na ktoré spoločnosť nemá práva, bolo neúmyselné, tak stále neexistuje ochrana koncových používateľov pred patentovými spormi.
Na záver sa ešte treba zmieniť o tom, že hoci každý má možnosť sa vyjadriť k novému zneniu GPLv3, tak na záver neprebehne žiadne verejné hlasovanie, dokonca ho nebude schvalovať ani vedenie Free Software Foundation. Rozhodnutie o finálnej verzii bude len v rukách Richarda Stallmana, ktorý sa musí riadiť len duchom licencie, pretože žiadne iné podmienky nie sú kladené na ďalšiu verziu. Prvý návrh novej verzie skutočne rieši niektoré existujúce problémy. Samozrejme, že ich riešenie otvára priestor pre nové problémy, ktoré doteraz nebolo potrebné riešiť. Bohužiaľ sa však stále nájdu pasáže, na ktorých nejednoznačnosti sa nič nezmenilo.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:
17.2.2006 01:00
Daniel Kvasnička ml. | skóre: 52
| blog: The Joys and Sorrows of Being an IT Freak
| Ostrava
Prave ta kombinace "v2 or any later" a faktu, ze o podobe licence rozhoduje sam RMS, se mi nelibi. Docela by me zajimalo, kolik lidi tu vetu pri pouziti GPL odstranuje - povinna neni. Kdyz ji odstranis nestastne tak z toho mas jakoukoli verzi GPL, tak opatrne i s deletem. :)Toto bola jedna z vecí, ktoré som čakal, že budú ošetrené. Pretože aj v GPLv2 aj GPLv3 sa píše len o dvoch možnostiach a to "version 2/3 or any later", alebo všetky verzie. O výbere jednej konkrétnej verzie sa nepíše nič. Jedine, že ako používateľ si smiem vybrať, ktorú z nich sa rozhodnem používať. Otázka je či následne smiem šíriť aplikáciu (napr. 2 or any later) so zmenami ako 'GPL 2 only', kedže moje použitie inej verzie nemusí byť legálne. Ja si myslím, že áno. Čo si myslí FSF to neviem :)
Prave ta kombinace "v2 or any later" a faktu, ze o podobe licence rozhoduje sam RMS, se mi nelibi. Docela by me zajimalo, kolik lidi tu vetu pri pouziti GPL odstranuje - povinna neni.Odstraněním nic nevyřešíš (resp. umožníš použití jakékoliv verze), je potřeba napsat že chceš právě verzi 2.
17.2.2006 15:24
Pavel Stárek | skóre: 44
| blog: Tady bloguju já :-)
| Kolín
Digital Rights Management (DRM), které je možné přeložit jako 'Správa digitálních práv', je zastřešujícím pojmem pro technické metody, kterými se kontroluje nebo omezuje používání obsahu digitálních médií. Nejčastěji je technikami DRM chráněna hudba, obrazové umění, počítačové hry, videohry a filmy. Někteří výrobci obsahu, který se ukládá na digtální média, považují DRM technologie za nutný způsob, jak zabránit nelegálnímu kopírování obsahu, který je chráněn autorskoprávní ochranou. Ochránci občanských svobod nicméně namítají, že přesun kontroly používání médií ze spotřebitelů na mediální průmysl bude znamenat ztrátu existujících práv uživatelů, stejně jako potlačení inovací v softwaru u kulturních projevů.Anglicky zde.
proč teda debian stále 1) má non-free sekci? 2) i v main sekci jsou např. msttf fonty?
non-free a contrib časti nie sú súčasťou 'Debian System', viď paragraf 5 spoločenskej zmluvy Debianu. Snahy odstrániť ju už boli, ale nenašla sa dostatočná podpora medzi hlasujúcimi členmi. V každom prípade Debian oficiálne rešpektuje právo voľby a možnosť výberu aj proprietárneho softvéru. Za predpokladu, že bude korektne označený ako neslobodný podľa spoločenskej zmluvy.
Ak myslíš inštalátor MS TTF fontov, presnejšie balík msttcorefonts, tak ten sa nenachádza v main, ale v contrib. Je výhodnejšie si overiť takéto obvinenia :)
AbcLinuxu.cz
ITBiz.cz
HDmag.cz
AbcPráce.cz
17.2.2006 01:25
18.2.2006 20:33