Byla vydána verze 5.30 dnes již open source operačního systému RISC OS (Wikipedie).
V aktuálním příspěvku na blogu počítačové hry Factorio (Wikipedie) se vývojář s přezývkou raiguard rozepsal o podpoře Linuxu. Rozebírá problémy a výzvy jako přechod linuxových distribucí z X11 na Wayland, dekorace oken na straně klienta a GNOME, změna velikosti okna ve správci oken Sway, …
Rakudo (Wikipedie), tj. překladač programovacího jazyka Raku (Wikipedie), byl vydán ve verzi #171 (2024.04). Programovací jazyk Raku byl dříve znám pod názvem Perl 6.
Společnost Epic Games vydala verzi 5.4 svého proprietárního multiplatformního herního enginu Unreal Engine (Wikipedie). Podrobný přehled novinek v poznámkách k vydání.
Byl vydán Nextcloud Hub 8. Představení novinek tohoto open source cloudového řešení také na YouTube. Vypíchnout lze Nextcloud AI Assistant 2.0.
Vyšlo Pharo 12.0, programovací jazyk a vývojové prostředí s řadou pokročilých vlastností. Krom tradiční nadílky oprav přináší nový systém správy ladících bodů, nový způsob definice tříd, prostor pro objekty, které nemusí procházet GC a mnoho dalšího.
Microsoft zveřejnil na GitHubu zdrojové kódy MS-DOSu 4.0 pod licencí MIT. Ve stejném repozitáři se nacházejí i před lety zveřejněné zdrojové k kódy MS-DOSu 1.25 a 2.0.
Canonical vydal (email, blog, YouTube) Ubuntu 24.04 LTS Noble Numbat. Přehled novinek v poznámkách k vydání a také příspěvcích na blogu: novinky v desktopu a novinky v bezpečnosti. Vydány byly také oficiální deriváty Edubuntu, Kubuntu, Lubuntu, Ubuntu Budgie, Ubuntu Cinnamon, Ubuntu Kylin, Ubuntu MATE, Ubuntu Studio, Ubuntu Unity a Xubuntu. Jedná se o 10. LTS verzi.
Na YouTube je k dispozici videozáznam z včerejšího Czech Open Source Policy Forum 2024.
Fossil (Wikipedie) byl vydán ve verzi 2.24. Jedná se o distribuovaný systém správy verzí propojený se správou chyb, wiki stránek a blogů s integrovaným webovým rozhraním. Vše běží z jednoho jediného spustitelného souboru a uloženo je v SQLite databázi.
V tomto dieli sa naučíme nastavovať tlačiareň. Pre FreeBSD je ako výchozí tlačový systém použitý klasický LPD. Má však niekoľko zásadných nevýhod, ktoré spôsobujú jeho problematické nasadenie v prevádzke. Je trochu ťažkopádne konfigurovatelný. Nie je príliš vhodný tam, kde treba tlačiť rôzny užívateľom určený typ tlačových úloh (tlač textu vs tlač postscriptovej grafiky), na každý typ úlohy je totiž treba tlačiarni priradiť v konfiguračnom súbore zodpovedajúci filter a ťažko toto môžem žiadať od bežného užívateľa. Je trochu komplikované ho integrovať do sieťových tlačových služieb. Preto sa v súčasnosti ako jeho nástupca začína presadzovať CUPS (Common Unix Printing System). Je elegantne spravovateľný cez webové rozhranie a konfiguračné súbory aj z KDE a má vynikajúcu sieťovú podporu. Ukážeme si, ako spojazdniť tlačiareň od najrozšírenejšieho výrobcu Hewlett-Packard pod CUPSom.
CUPS nainštalujeme príkazom
pkg_add -r cups
prípadne ho môžeme nainštalovať z portu príkazmi (samozrejme pod rootom)
cd /usr/ports/print/cups
make install clean
Pozn. autora - Pozor! CUPS sa v systéme nastaví ako výchozí tlačový subsystém a prepíše existujúci lokálny tlačový systém! Na danú vec upozorňuje aj administrátorská príručka CUPSu.
To by malo pri fungujúcej sieti zabezpečiť stiahnutie zdrojákov na
CUPS, ich skompilovanie, inštaláciu a vyčistenie systému od pomocných
súborov po kompilácii. Proces kompilácie je spravidla bez akýchkoľvek
problémov, tu by som sa však ešte zmienil o tom, že je dobré do
/etc/make.conf
pridať riadky, ktoré nastavia v kompilátore
optimalizáciu pre použitý procesor, čím je možné na rozdiel od hotovej
binárky z balíka skompilovať optimálnu verziu pre daný procesor.
Príklad nastavenia optimalizácie pre Pentium 4:
CPUTYPE=p4
CFLAGS= -O -pipe
COPTFLAGS= -O -pipe
Prvý riadok hovorí o použitom procesore, druhý a tretí o zapnutí 1. stupňa optimalizácie a ukladaní medzivýsledkov kompilácie do RAM cezrúru, nie priamo na disk, čo zvýši rýchlosť samotnej kompilácie. Uvedené voľby je dobré mať nastavené aj preto, že sa použijú nielen pre skompilovanie optimalizovaných aplikácií, ale aj pri aktualizácii systému zo zdrojového kódu.
Ďalej budeme potrebovať sadu tlačových filtrov foomatic. Sú to skripty,
ktoré pri požiadavke na tlač konvertujú PostScript dáta na binárny formát
zodpovedajúci danej tlačiarni, nezávisle na použitom tlačovom subsystéme.
Sadu filtrov foomatic nainštalujeme cez pkg_add
do systému
príkazom
pkg_add -r foomatic
ktorý do systému pritiahne túto trojicu balíkov:
foomatic-db
foomatic-engine
foomatic-filters
Pozn. autora - V súčasnosti je k dispozícii aj štvrtý balík foomatic-hpijs, ktorý v čase, keď som inštaloval našu tlačiareň, ešte nebol a ani môj setup ho nevyužíva.
Nakoniec je potrebné nainštalovať balík hpijs (Hewlett-Packard InkJets). Jedná sa o balík ovládačov pre atramentové tlačiarne HP (a aj pre niektoré laserové). Firma HP ako jedna z mála uvoľnila špecifikácie dátových formátov svojich tlačiarní, a preto sú tlačiarne HP výborne podporované v Unixe. Pre laserové tlačiarne je, ak nenájdeme zodpovedajúci ovládač v balíku hpijs, vhodné použiť balík hpoj (Hewlett-Packard OfficeJet) zameraný viac na laserové tlačiarne. Tu by som ešte uviedol, že celkom solídne sú podporované aj tlačiarne Canon BJC série a tlačiarne Epson Stylus. Podobné sady ovládačov sú totiž k dispozícii aj pre ne. V prípade, že nenájdeme ovládač pre tú svoju tlačiareň, ešte nie je nič stratené, môžeme použiť niektorý obecný ovládač v CUPSe alebo vyskúšať ovládač podobného modelu. Napríklad ovládač pre HP DeskJet 1120C bude určite chodiť bez väčších problémov aj s pripojenou HP DeskJet 1125C... Niektoré ovládače sú zase dostupné ako komerčné a dajú sa zakúpiť.
Na záver bychom mali nainštalovať službu cups-lpd
:
pkg_add -r cups-lpd
Táto služba nám zabezpečí, že staršie unixové programy, ktoré "nepoznajú" CUPS a posielajú svoj tlačový výstup na lpd, budú vedieť bez problémov tlačiť, a to aj cez sieť. CUPS bude emulovať starý systém lpd, samozrejme pri plnom zachovaní svojich výhod jednoduchej administrácie a bezproblémovej sieťovej konektivity.
Skontrolujeme si bežiace procesy v systéme
ps -aux | grep cupsd
Mala by sa nám objaviť hláška o cupsd, napríklad takáto:
root 476 0,0 0,3 8256 6716 ?? Is 7:02 0:01,87 /usr/local/sbin/cupsd
ktorá hovorí o tom, že démon cupsd
je spustený s právami
užívateľa root.
Do ľubovoľného webového browsera (stačí aj Konqueror z KDE) zadáme http://localhost:631 a mala by sa nám objaviť obrazovka webového rozhrania CUPS. Je tam možné pridávať, mazať a spravovať tlačiarne. Rozhranie obsahuje aj kompletnú dokumentáciu ku CUPS. Navyše je rozhranie dosť intuitívne, takže predpokladám, že so správou tlačiarní nebude nijaký problém.
Ak máme v systéme bežiaci proces a rozbehne sa aj webové rozhranie, máme v podstate vyhraté, CUPS nám beží!
Pristúpme teraz k inštalácii ovládača tlačiarne. Najjednoduchšie sa to robí cez wizard v KDE, ktorý nájdeme v Ovládacom centre v sekcii Periférie - Tlačiarne. Zvolíme režim administrátora a po zadaní mena a hesla roota prepneme momentálne používaný tlačový systém na CUPS. Potom cez položku Pridať tlačiareň/triedu spustíme wizard so sériou otázok. Bude sa pýtať na typ rozhrania (sériová, paralelná, USB, sieťová...), na meno, umiestnenie a ďalšie potrebné údaje. Bez námahy si takto možno dosť podrobne naklikať celú konfiguráciu tlačiarne.
Akonáhle sa wizard bude pýtať na ppd súbor definície tlačiarne, nepoužijeme defaultne ponúkané ovládače CUPSu, ale musíme systému vnútiť ovládač z hpijs, teda zadať zvolenie cesty k súboru ručne a určiť cestu k danému ovládaču. U mňa je to
/usr/ports/print/hpijs/work/hpijs-1.7.1/
ppd/HP-DeskJet_1125C-hpijs.ppd
Pozn. autora - súčasťou wizardu je aj nastavenie spôsobu riešenia oprávnení užívateľov k používaniu tlačiarne. Sú možné dva spôsoby - alebo akceptovať všetkých a tlač zakázať užívateľom uvedeným v zozname, alebo zakázať tlač všetkým a povoliť ju vymenovaným užívateľom. Toto nechám na zváženie každému správcovi. Ak sa jedná o tlačiareň, ktorá je spoločná a využíva ju v rozumnej miere každý, asi nebude mať zmysel nejak striktne limitovať prístup na ňu... v istých prípadoch (napr. ak mám vo firme ľudí vyžívajúcich sa v tlačení kvanta najrôznejších fotiek z webu a podobných zbytočných srandičiek), to však asi bude nutné spraviť.
Ak sme wizard statočne vyplnili do konca, tlačiareň by mala byť pripravená k tlači. V menu tlačiarní nájdeme možnosť vytlačiť testovaciu stránku. Ešte jedna vec - dobré je si po úspešnom nainštalovaní tlačiarne aj prezrieť jej základné nastavenia (formát tlačového média, kvalitu tlače, použitý defaultný podávač atď...) a v prípade nesúladu s požadovaným stavom ich prestaviť, aby potom nedošlo k nepríjemným prekvapeniam pri tlači. Uvedený postup pridávania tlačiarní KDE wizardom je možné opakovať pre nastavenie ďalších tlačiarní.
Aby sme vedeli použiť aj staršie programy a programy z nejakej
príčiny nekompatibilné s CUPSom, ktoré očakávajú obslúženie tlače cez lpd,
musíme rozbehnúť aj službu cups-lpd. Táto služba nie je samostatným
démonom, ale (logicky, keďže obsluhuje aj sieťovú tlač) používa sieťový
démon inetd. Postup je opäť nekomplikovaný. V /etc/rc.conf
musí byť
inetd_enable="YES"
lpd_enable="NO"
Do /etc/inetd.conf
pridáme tento riadok:
printer stream
tcp nowait root
/usr/local/libexec/cups/daemon/cups-lpd cups-lpd
a v /usr/bin/
vykonáme tieto kroky:
lpr
ako lpr.orig
príkazom
mv /usr/bin/lpr /usr/bin/lpr.orig
ln -s /usr/local/bin/lpr /usr/bin/lpr
Po tomto kroku bude chodiť aj tlač zo starých aplikácií, prípadne z aplikácií priamo nepodporujúcich CUPS (typickým príkladom sú staršie verzie OpenOffice.org či QCAD), a to aj cez sieť.
To by bolo pre dnešok všetko, lúčim sa opäť tradične s pozdravom - Nech vám vaše systémy idú.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni Sdílej:
Jak je na tom CUPS v *BSD s multifunkcnimi zarizenimi?Umí to, co umí foomatic a hpoj/hpijs. Neboli je dle mého názoru úplně jedno, na příkladu jaké tiskárny je to v článku popisováno.
Jak je na tom CUPS v *BSD s multifunkcnimi zarizenimi? Umi nejaka, co Linux neumi? (chystam se rodinku *BSD trochu vyzkouset ) Ze bude umet Canon, to radsi ani nedoufam, protoze ten ma pro ne tezce proprietarni protokolK multifunkčným zariadeniam - to je presne rovnaké ako v Linuxe. Aj BSD má, rovnako ako Linux, skenerový balík SANE. A ten CUPS aj foomatic sú tiež také isté ako v Linuxe, takže prečo by to CUPS nemal vedieť? K tlačiarňam Canon - ako som spomínal v článku, sú k dispozícii drivery pre Canon BJC radu v /usr/ports/print.
defaultne FreeBSD pouziva -O2 -pipeMôžeš to, prosím, nejako doložiť? Myslím si, že nemáš pravdu. FreeBSD používa to, čo napíšeš do
/etc/make.conf
, ale FreeBSD žiadny defaultný make.conf
nemá.
# portsnap fetch # portsnap update # portversion | grep <... chvilka zamyslenia ...
# portupgrade -arR