OpenSearch (Wikipedie) byl vydán ve verzi 3.0. Podrobnosti v poznámkách k vydání. Jedná se o fork projektů Elasticsearch a Kibana.
PyXL je koncept procesora, ktorý dokáže priamo spúštat Python kód bez nutnosti prekladu ci Micropythonu. Podľa testov autora je pri 100 MHz približne 30x rýchlejší pri riadeni GPIO nez Micropython na Pyboard taktovanej na 168 MHz.
Grafana (Wikipedie), tj. open source nástroj pro vizualizaci různých metrik a s ní související dotazování, upozorňování a lepší porozumění, byla vydána ve verzi 12.0. Přehled novinek v aktualizované dokumentaci.
Raspberry Pi OS, oficiální operační systém pro Raspberry Pi, byl vydán v nové verzi 2025-05-06. Přehled novinek v příspěvku na blogu Raspberry Pi a poznámkách k vydání. Pravděpodobně se jedná o poslední verzi postavenou na Debianu 12 Bookworm. Následující verze by již měla být postavena na Debianu 13 Trixie.
Richard Stallman dnes v Liberci přednáší o svobodném softwaru a svobodě v digitální společnosti. Od 16:30 v aule budovy G na Technické univerzitě v Liberci. V anglickém jazyce s automaticky generovanými českými titulky. Vstup je zdarma i pro širokou veřejnost.
sudo-rs, tj. sudo a su přepsáné do programovacího jazyka Rust, nahradí v Ubuntu 25.10 klasické sudo. V plánu je také přechod od klasických coreutils k uutils coreutils napsaných v Rustu.
Fedora se stala oficiální distribucí WSL (Windows Subsystem for Linux).
Společnost IBM představila server IBM LinuxONE Emperor 5 poháněný procesorem IBM Telum II.
Byla vydána verze 4.0 multiplatformního integrovaného vývojového prostředí (IDE) pro rychlý vývoj aplikaci (RAD) ve Free Pascalu Lazarus (Wikipedie). Přehled novinek v poznámkách k vydání. Využíván je Free Pascal Compiler (FPC) 3.2.2.
Podpora Windows 10 končí 14. října 2025. Připravovaná kampaň Konec desítek (End of 10) může uživatelům pomoci s přechodem na Linux.
Grupvér [groupware] je softvér pre podporu práce v skupinách. Typicky ide o balík pomerne jednoduchých ale veľmi efektívnych aplikácií. Jeho prekvapujúca sila spočíva v ich vzájomnom prepojení, rozmanitom využití raz vložených údajov, koordinovaní spoločných úloh. Pomáha zamestnancom uvedomiť si, že sú súčasťou tímu, zviditeľňuje sa ich úloha a zodpovednosť. Informácie sa centralizujú, čím stúpa ich kvalita, aktuálnosť a dostupnosť. Dobre nasadený grupvér znamená kvalitatívny skok vo využívaní informačných technológií. Prináša nové uhly pohľadu na firemné postupy, stimuluje ich sprehľadnenie, zlepšenie komunikácie a produktivity práce. Firmy, ktoré ho používajú, si to už bez neho asi nevedia predstaviť.
Avšak jeho nasadenie môže byť aj prekvapivo namáhavé a zložité, najmä ak sa zanedbali školenia zamestnancov, alebo ak firma nemá jasne zadefinované svoje postupy a počas nasadzovania grupvéru sa vlastne odohráva vnútorný audit.
Prínosy sú dlhodobé a nemusia byť hneď viditeľné. Niektoré súčasti sa ukážu užitočnejšie ako iné, hľadá sa optimálny rozsah a režim ich využívania. Od začiatku musíme počítať s nedodržaním časového plánu zavedenia, pretože grupvér sa viac či menej dotýka mnohých oblastí fungovania firmy, a aj tvorba potrebnej bázy údajov je časovo náročná.
Keď sa povie „grupvér“, väčšina ľudí znalých veci si zrejme predstaví niektoré veľké, osvedčené riešenie - napríklad Lotus alebo MS Exchange. Ponúkajú dlhoročnú tradíciu a záštitu veľkej firmy. Ich nevýhodou môže byť cena a uzavretosť. Ak sa k cene licencií a infraštruktúry pridá ešte závislosť na ďalších komerčných produktoch, stanú sa náklady na aktualizácie nemalou každoročnou súčasťou rozpočtu.
V súčasnosti podľa prieskumov vyše polovica IT projektov končí neúspechom vo fáze nasadenia a aj úspešné z troch štvrtín meškajú. Preto najmä vo finančne citlivejších firmách môže byť investícia prijímaná s nedôverou, a v prípade neúspechu sa naozaj stáva neefektívnou. Ak si navyše vyžiada úspory na nesprávnych miestach, napríklad na školení, riziko neúspechu sa ešte zväčšuje. Pri nasadení preto môže vznikať napätie, akokoľvek je produkt kvalitný.
Finančné nároky môžu brániť nasadeniu v potrebnom rozsahu, alebo spôsobiť odkladanie. V takom prípade môže byť otvorené riešenie lepšou voľbou. Aj solventná firma by mala najprv zmapovať svoje skutočné požiadavky a zobrať do úvahy nielen funkčnosť, ale aj mieru technologickej otvorenosti jednotlivých produktov, aby nedošlo k prílišnej závislosti na jednom dodávateľovi.
Grupvér už nie je trhom vyhradeným pre komerčné produkty veľkých firiem. Postupne sa na ňom začínajú udomácňovať lacnejšie, viac či menej otvorené alternatívy. Svet slobodného softvéru, ako zvyčajne, ponúka riešenia, ktoré sú už dostatočne použiteľné pre bežnú prácu. V posledných rokoch urobili výrazný pokrok, ale ešte nejaký čas potrvá, kým vystúpia z tieňa „veľkých“, renomovaných komerčných riešení a zaujmú svoje náležité miesto na trhu. Pritom ich azda jediným skutočným problémom je, že zatiaľ nie sú dostatočne známe.
Keď hovoríme o otvorenosti, tento pojem môže mať viacero podôb a stupňov:
Zrejme jediným riešením, ktoré je úplne a po všetkých stránkach otvorené, je eGroupWare, ktorý nadväzuje na starší PHPGroupWare. Bezplatnú podporu zabezpečuje komunita, komerčnú podporu zase niekoľko firiem.
Okrem toho je na trhu ešte niekoľko produktov, ktoré po niektorej stránke ponúkajú určitú otvorenosť, vo väčšej či menšej miere, čomu sa budeme podrobnejšie venovať v ďalších častiach seriálu. Celkovo sa vyznačujú mierne rôznymi rozsahmi služieb za rozdielnu cenu. Medzi takéto produkty patria OpenXchange5, Zimbra, Zoho, Sun Collaboration Suite, Mindquarry, pričom tento zoznam nemusí byť konečný. Licenčný model týchto produktov je rôzny, ale zvyčajne umožňuje bezplatné používanie základného balíka aplikácií a multiplatformnosť prinajmenšom na strane klienta, pričom prídavné moduly, komunikačné rozhrania pre prepojenie s inými programami, ako aj servisná a inštalačná podpora, bývajú viazané na platenie licenčných poplatkov.
Potenciál trhu nízkonákladových grupvérových riešení je očividne veľmi zaujímavý, o čom svedčí aj fakt, že aj Microsoft tu ponúka svoj takmer bezplatný produkt Sharepoint Team Services (platiť treba licencie za Windows server). Širšej otvorenosti sa v tomto prípade určite nedočkáme.
Cieľom nášho seriálu je postupne zmapovať a predstaviť viacero produktov, podľa miery ich otvorenosti. Zaujímavé sú najmä tie produkty, ktoré umožňujú prácu cez webové rozhranie, čím odpadá nutnosť inštalácie klientských programov. Webové rozhranie, v závislosti od použitej technológie, je zároveň akou-takou garanciou multiplatformnosti na strane klienta, čo považujeme za základnú črtu otvoreného softvéru.
Na webové aplikácie sa pripájame cez internetový prehliadač ako na bežnú webovú stránku. To je veľká výhoda, pretože každý kancelársky počítač v sieti je pripravený na okamžitú prácu s nimi, netreba nič inštalovať. Ak je aplikácia napísaná dobre, máme zaručenú plnú slobodu voľby operačného systému na strane klienta alebo aj servera. Je potom už len na nás, či používame Windows, Linux, Mac, Solaris, ...
Takáto webová aplikácia potom môže byť dostupná aj mimo vnútrofiremnej siete, cez Internet, takže si môžeme svoj grupvér „brať so sebou“ na služobné cesty, rokovania, pracovné stretnutia...
Grupvérové riešenia sú si v základoch dosť podobné, princípy sú už rokmi overené a ustálené. Líšia sa v ponuke „nadštandardných“ aplikácií a v schopnostiach prepojenia s inými bežnými aplikáciami, napríklad poštovými klientami a plánovačmi, a ešte synchronizáciou s mobilnými zariadeniami a ich kalendármi. Prístupnosť cez bežné webové rozhranie však považujeme samo osebe za mimoriadne pružnú črtu, pretože aj keby konkrétny produkt zaostával v schopnosti synchronizácie s práve tým typom mobilného zariadenia, ktoré používame, tak cez bežné webové rozhranie sa dostaneme priamo na aplikácie a „živé“ údaje v databáze grupvéru.
Platí pritom, že čím väčšie rozlíšenie a kvalitu ponúka displej zariadenia, tým pohodlnejšiu prácu s webovou aplikáciou môžeme očakávať. Keďže rôzne variácie na tému miniatúrnych počítačov práve zaznamenávajú ďalšie obdobie rozmachu a na trh prichádzajú čoraz zaujímavejšie modely, netreba dopredu odsudzovať ani tento štýl práce.
Napokon, ak skutočne potrebujeme synchronizáciu kalendárov, kontaktov a pošty s natívnymi aplikáciami mobilného zariadenia, máme k dispozícii niekoľko uznaných štandardov, takže by s ňou nemali byť problémy, ak pravda nejde o neúnosne uzavreté a neštandardné zariadenie či aplikáciu.
Bezplatné alebo nízkonákladové riešenia približujú plnohodnotný grupvér úplne každému. Záleží pritom na našom rozhodnutí, či je dôležitejšia nízka (prípadne až nulová) cena, funkčné možnosti, konkrétna funkcia, ktorá sa nám javí ako kľúčová, alebo je podstatná otvorenosť a dôraz na štandardy. V tomto ohľade sa líšia aj priority autorov jednotlivých produktov, pričom je zaujímavé, že napríklad autori eGroupWare považujú za najdôležitejšie práve posledné menované kritérium, pretože dáva istotu, že naše údaje sa nikdy nestanú rukojemníkom dodávateľa.
Už samotná nízka či dokonca nulová cena má niekoľko priaznivých „vedľajších účinkov“. Tým, že nie sme vystavení riziku veľkej a potenciálne neefektívnej investície, získavame nebývalú voľnosť. Bez zbytočného stresu a tlaku nasadíme jednotlivé grupvérové aplikácie podľa potrieb firmy, školení a schopností používateľov. Môžeme si dopriať to, čo je vzácnosťou pri nasadzovaní veľkých IT projektov - dostatok času.
Napríklad najprv neoficiálne zapojíme skúsenejších používateľov, ktorí čoskoro objavia, aké silné nástroje majú k dispozícii, a sami začnú žiadať viac. Najlepšie bude, ak začnú pozitívne vplývať na firemné procesy. Azda niet lepšieho spôsobu nasadenia IT projektu než „revolúcia zdola“, metodicky usmernená a s podporou vedenia.
Keď postupne objavíme možnosti, optimálny režim používania, predstavu o našich skutočných požiadavkách, dokážeme už porovnať ostatné riešenia na trhu. A čo ďalej? Môžeme:
Vďaka otvorenému grupvéru sme zatiaľ ušetrili na licenčných poplatkoch, zmapovali skutočné potreby, sprehľadnili firemné toky, zamestnanci sú vyspelejší. Nasadenie komerčného produktu už bude podstatne jednoduchšie. Dodávateľ by mal vykonať migráciu údajov, ktoré sme už do grupvéru vložili.
Nabudúce sa pozrieme na eGroupWare, úplne otvorený a bezplatný grupvérový balík.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:
Zajímavý článek, až na ten příšerný fonetický přepis slova groupware. Taková zvěrstva se dělají snad jen u jazyků píšících azbukou. Ve slovenském (nebo českém) článku by to IMHO být nemělo. Taky přece nepíšeme firmvér, softvér, hardvér, malvér, spajvér a podobně...
přece nepíšeme firmvér, softvér, hardvér, malvér, spajvér a podobně...Slováci to dělají rádi. Např. slovenská Wikipedia má hesla v těchto přepisech (softvér, hardvér, ...).
10.1.2008 14:30
msk | skóre: 27
| blog: msk
Ne, to si nemyslím. Tato podivná zásada údajně platí například ve finštině, která se brání přejímání jakýchkoliv cizích výrazů. Slovenština se touto cestou nikdy neubírala a v češtině i ve slovenštině jsou tisíce slov přejatých z latiny, angličtiny a dalších jazyků. Nemá smysl se tomu bránit a snažit se zakrýt původ těchto slov. Pokud jazyk nějaké výrazy přejímá, neměl by je úplně zničit a násilně přepsat do vlastní fonetické podoby.
Existují přece mnohem starší přejatá slova, například design nebo foyer, u kterých se dnes nikdo o jejich přepisování nepře a nikdo netvrdí, že by se mělo psát „dyzajn“ nebo „foajé“. Proč tedy najednou ten grupvér?
Nicméně musím uznat, že pokud spisovná slovenština tyto fonetické přepisy vyžaduje, nedá se nic dělat... Pravidla se musí a) dodržovat nebo b) změnit. Žádná strední cesta by existovat neměla.
Mimochodom, aj ten design má už celkom ustálenú podobu - dizajn.Existují přece mnohem starší přejatá slova, například design nebo foyer, u kterých se dnes nikdo o jejich přepisování nepře a nikdo netvrdí, že by se mělo psát „dyzajn“ nebo „foajé“. Proč tedy najednou ten grupvér?
Ako už bolo napísané vyššie v prípade softvér/software, hardvér/hardware - oba tvary sú správne - je to už len o kultúre prejavu konkrétneho autora, ktorý tvar použije.Nicméně musím uznat, že pokud spisovná slovenština tyto fonetické přepisy vyžaduje, nedá se nic dělat... Pravidla se musí a) dodržovat nebo b) změnit. Žádná strední cesta by existovat neměla.
Grupvér [groupware]To by mělo být spíš obráceně, né?
Predstavme si, že zdieľame v celej firme obchodné kontakty, navzájom si značíme úlohy a termíny, plánujeme. A teraz to vypni, vráť sa ku e-mailu, pátraní po konkrétnom kontakte medzi kolegami, lístočkom polepeným po všetkých kútoch stola a ústnemu potvrdzovaniu stavu vybavenia úloh a zodpovednosti za ne.
Keď na tom bežia kancelárske aplikácie, nie je dôvod, prečo by nemal grupvér.
Kdysi jsem to zkoušel s OUTLOOKEM a docela to fungovalo.
?
Představoval bych si to takto: Každý uživatel má účet na nějakém serveru, povolí některým jiným uživatelům přístup heslem a ti si pak od něj mohou stahovat kalendář. Zároveň se kdokoliv s povoleným přístupem může podílet na projektech toho serveru, rezervovat si zdroje atp.
Nevíte, nenapsal už to někdo?
10.1.2008 15:09
Pavel Čejka | skóre: 28
| blog: tosinezaslouzijmeno
serverem
... No nic, nemá smysl vypisovat konkrétní problémy do obecné diskuze.
Ačkoli. Nejradši bych, kdyby se dal zkombinovat Thunderbird se Sunbirdem, adresbookem, Imapem a něčím na serveru ... zkoušel jsem synchronizaci přes webDAV, nebo IMAPS. Funguje to, ale to je asi tak všechno. Něco jako nastavení práv k položkám, nebo rychlé okamžité reakce u IMAPS neexistuje. Krom toho rozhranní Mozillích produktů není nic moc a to co je v KDE zas nejede na Woknech, kterých se zbavit nelze. Nehledě na problémy se synchronizací čehokoli s Nokia telefony, které jsou bohužel značně rozšířené, zdaleka ne každý podporuje SyncML.
10.1.2008 17:57
Josef Kufner | skóre: 70
10.1.2008 20:02
Bob Bobovich | skóre: 10
10.1.2008 22:15
Pavel Čejka | skóre: 28
| blog: tosinezaslouzijmeno
11.1.2008 10:57
Bob Bobovich | skóre: 10
10.1.2008 22:28
Pavel Čejka | skóre: 28
| blog: tosinezaslouzijmeno
11.1.2008 11:11
Bob Bobovich | skóre: 10
11.1.2008 11:58
OndraZX | skóre: 27
| blog: OndraZX
| Frydek-Mistek
. Hádají se jako malí kluci jestli ware nebo vér. Děkuji autorovi za hezký článek ve kterém ale postrádám odkazy na konkrétní produkty se základním popisem, například:
AbcLinuxu.cz
ITBiz.cz
HDmag.cz
AbcPráce.cz