Wayback byl vydán ve verzi 0.3. Wayback je "tak akorát Waylandu, aby fungoval Xwayland". Jedná se o kompatibilní vrstvu umožňující běh plnohodnotných X11 desktopových prostředí s využitím komponent z Waylandu. Cílem je nakonec nahradit klasický server X.Org, a tím snížit zátěž údržby aplikací X11.
Byla vydána verze 4.0.0 programovacího jazyka Ruby (Wikipedie). S Ruby Box a ZJIT. Ruby lze vyzkoušet na webové stránce TryRuby. U příležitosti 30. narozenin, první veřejná verze Ruby 0.95 byla oznámena 21. prosince 1995, proběhl redesign webových stránek.
Všem čtenářkám a čtenářům AbcLinuxu krásné Vánoce.
Byla vydána nová verze 7.0 linuxové distribuce Parrot OS (Wikipedie). S kódovým názvem Echo. Jedná se o linuxovou distribuci založenou na Debianu a zaměřenou na penetrační testování, digitální forenzní analýzu, reverzní inženýrství, hacking, anonymitu nebo kryptografii. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vývojáři postmarketOS vydali verzi 25.12 tohoto před osmi lety představeného operačního systému pro chytré telefony vycházejícího z optimalizovaného a nakonfigurovaného Alpine Linuxu s vlastními balíčky. Přehled novinek v příspěvku na blogu. Na výběr jsou 4 uživatelská rozhraní: GNOME Shell on Mobile, KDE Plasma Mobile, Phosh a Sxmo.
Byla vydána nová verze 0.41.0 multimediálního přehrávače mpv (Wikipedie) vycházejícího z přehrávačů MPlayer a mplayer2. Přehled novinek, změn a oprav na GitHubu. Požadován je FFmpeg 6.1 nebo novější a také libplacebo 6.338.2 nebo novější.
Byla vydána nová verze 5.5 (novinky) skriptovacího jazyka Lua (Wikipedie). Po pěti a půl letech od vydání verze 5.4.
Byla vydána nová verze 5.4.0 programu na úpravu digitálních fotografií darktable (Wikipedie). Z novinek lze vypíchnout vylepšenou podporu Waylandu. Nejnovější darktable by měl na Waylandu fungovat stejně dobře jako na X11.
Byla vydána beta verze Linux Mintu 22.3 s kódovým jménem Zena. Podrobnosti v přehledu novinek a poznámkách k vydání. Vypíchnout lze, že nástroj Systémová hlášení (System Reports) získal mnoho nových funkcí a byl přejmenován na Informace o systému (System Information). Linux Mint 22.3 bude podporován do roku 2029.
GNU Project Debugger aneb GDB byl vydán ve verzi 17.1. Podrobný přehled novinek v souboru NEWS.
To je tak trochu v rozporu s GPL, žejo. Nebo si snad pletete pojmy komerční a proprietární?No, trosku si to pletiete
. Kludne moze existovat i komercny software sireny pod GPL licenciou, potrebne je vsak k takemuto softwaru poskytnut i zdrojove kody, ak o ne zakaznik poziada. Inak povedane, mozete vytvoril GPL aplikaciu a predat ju niekomu za par stoviek dolarov, ten niekto vsak moze aplikaciu poskytovat dalej a kludne aj zadarmo, musi vsak dodrziavat GPL licenciu a podobne ako vy i vas zakaznik by musel ostatnym poskytovat i zdrojove kody na poziadanie.
Budto pouzijes GPLv2Ani to není přesné, Trolltech má seznam (OSS) licencí, pod kterými může být váš program licencován a zároveň nemusíte platit.
Já to tam tedy nenašel. Našel jsem pouze formulář, kde si tyto informace vyžádáte.
$1000 není tak hrozné. Zkuste se jenom mrknout na ceny Delphi. Nechci je tu srovnávat, pouze poukázat na cenu jiného vývojového prostředí.
Chápu to správně, že už pokud budu chtít něco prodávat na postavené na QT nebudu muset platit Trolltechu?...za podmienky že budú zdrojové kódy obsiahnuté vo výslednom produkte...
.
(plus, jak tvrdí Doli výše jde to možná obstarat i pod jinými licencemi, nikterak jsem Trolltech politiku nezkoumal, ale když je nějaký software jednou GPL, tak z toho vyplývá několik věcí, na jejichž základě jsem splodil tento a jeden příspěvek výše
)
. Nehovoriac o tom, ze Linus sam pouziva KDE (rozumej Qt a C++) a nie GNOME (rozumej GTK a C).
"Vis hovno a lide kteri programuji v C++ neumi programovat."Kazdy z nas pozna Linusov nazor na "fasisticke" GNOME, ktore je napisane v C, takze podla tvrdenia vyssie by ludia z GNOME projektu mali vediet programovat, kdezto manici okolo KDE by sa ani za programatorov nemali povazovat
Jadro Windowsu ma na rozdiel od jadra Linuxu pisane niektore casti i v C++, takze samozrejme, ze jadro (vseobecne) moze byt i C++.
Linusove hlasky treba vztahovat k veciam, s ktorymi robi (rozumej kodi) ako je jadro, git a podobne "nizkourovnejsie" veci nez su klikatka a omalovanky. Inak povedane Linusove nazory v diskusii o tom, ci je plusom alebo minusom mat Qt kniznicu v C++, nepovazujem za relevantne.
Sam v Qt 4 programujem a C++ mi v tomto smere uplne vyhovuje, vam nie? (Moje klasky treba vztahovat zasa ku GUI
)
ldd firefox-bin
linux-gate.so.1 => (0xffffe000)
libmozjs.so => not found
libxpcom.so => not found
libxpcom_core.so => not found
libplds4.so => /usr/lib/libplds4.so (0xb7fce000)
libplc4.so => /usr/lib/libplc4.so (0xb7fc9000)
libnspr4.so => /usr/lib/libnspr4.so (0xb7f99000)
libpthread.so.0 => /lib/tls/i686/cmov/libpthread.so.0 (0xb7f87000)
libdl.so.2 => /lib/tls/i686/cmov/libdl.so.2 (0xb7f83000)
libgtk-x11-2.0.so.0 => /usr/lib/libgtk-x11-2.0.so.0 (0xb7cae000)
libgdk-x11-2.0.so.0 => /usr/lib/libgdk-x11-2.0.so.0 (0xb7c31000)
libatk-1.0.so.0 => /usr/lib/libatk-1.0.so.0 (0xb7c18000)
libgdk_pixbuf-2.0.so.0 => /usr/lib/libgdk_pixbuf-2.0.so.0 (0xb7c03000)
libpangoxft-1.0.so.0 => /usr/lib/libpangoxft-1.0.so.0 (0xb7bfd000)
libpangox-1.0.so.0 => /usr/lib/libpangox-1.0.so.0 (0xb7bf1000)
libpango-1.0.so.0 => /usr/lib/libpango-1.0.so.0 (0xb7bb9000)
libgobject-2.0.so.0 => /usr/lib/libgobject-2.0.so.0 (0xb7b81000)
libgmodule-2.0.so.0 => /usr/lib/libgmodule-2.0.so.0 (0xb7b7e000)
libglib-2.0.so.0 => /usr/lib/libglib-2.0.so.0 (0xb7afa000)
libX11.so.6 => /usr/lib/libX11.so.6 (0xb7a14000)
libm.so.6 => /lib/tls/i686/cmov/libm.so.6 (0xb79f1000)
libsmime3.so => /usr/lib/libsmime3.so (0xb79cf000)
libssl3.so => /usr/lib/libssl3.so (0xb79aa000)
libnss3.so => /usr/lib/libnss3.so (0xb793e000)
libsoftokn3.so => /usr/lib/libsoftokn3.so (0xb78f5000)
libXrender.so.1 => /usr/lib/libXrender.so.1 (0xb78ed000)
libfontconfig.so.1 => /usr/lib/libfontconfig.so.1 (0xb78be000)
libfreetype.so.6 => /usr/lib/libfreetype.so.6 (0xb7854000)
libXt.so.6 => /usr/lib/libXt.so.6 (0xb7806000)
libXft.so.2 => /usr/lib/libXft.so.2 (0xb77f4000)
libxpcom_compat.so => not found
libstdc++.so.5 => /usr/lib/libstdc++.so.5 (0xb773a000)
libgcc_s.so.1 => /lib/libgcc_s.so.1 (0xb772f000)
libc.so.6 => /lib/tls/i686/cmov/libc.so.6 (0xb7600000)
/lib/ld-linux.so.2 (0xb7fe5000)
libpangocairo-1.0.so.0 => /usr/lib/libpangocairo-1.0.so.0 (0xb75f8000)
libcairo.so.2 => /usr/lib/libcairo.so.2 (0xb75b2000)
libXext.so.6 => /usr/lib/libXext.so.6 (0xb75a5000)
libXinerama.so.1 => /usr/lib/libXinerama.so.1 (0xb75a1000)
libXi.so.6 => /usr/lib/libXi.so.6 (0xb7599000)
libXrandr.so.2 => /usr/lib/libXrandr.so.2 (0xb7596000)
libXcursor.so.1 => /usr/lib/libXcursor.so.1 (0xb758d000)
libXfixes.so.3 => /usr/lib/libXfixes.so.3 (0xb7589000)
libpangoft2-1.0.so.0 => /usr/lib/libpangoft2-1.0.so.0 (0xb7564000)
libz.so.1 => /usr/lib/libz.so.1 (0xb7550000)
libXau.so.6 => /usr/lib/libXau.so.6 (0xb754d000)
libexpat.so.1 => /usr/lib/libexpat.so.1 (0xb752e000)
libSM.so.6 => /usr/lib/libSM.so.6 (0xb7526000)
libICE.so.6 => /usr/lib/libICE.so.6 (0xb750d000)
libpng12.so.0 => /usr/lib/libpng12.so.0 (0xb74ea000)
Tiskni
Sdílej: