Byla vydána verze 4.0.0 programovacího jazyka Ruby (Wikipedie). S Ruby Box a ZJIT. Ruby lze vyzkoušet na webové stránce TryRuby. U příležitosti 30. narozenin, první veřejná verze Ruby 0.95 byla oznámena 21. prosince 1995, proběhl redesign webových stránek.
Všem čtenářkám a čtenářům AbcLinuxu krásné Vánoce.
Byla vydána nová verze 7.0 linuxové distribuce Parrot OS (Wikipedie). S kódovým názvem Echo. Jedná se o linuxovou distribuci založenou na Debianu a zaměřenou na penetrační testování, digitální forenzní analýzu, reverzní inženýrství, hacking, anonymitu nebo kryptografii. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vývojáři postmarketOS vydali verzi 25.12 tohoto před osmi lety představeného operačního systému pro chytré telefony vycházejícího z optimalizovaného a nakonfigurovaného Alpine Linuxu s vlastními balíčky. Přehled novinek v příspěvku na blogu. Na výběr jsou 4 uživatelská rozhraní: GNOME Shell on Mobile, KDE Plasma Mobile, Phosh a Sxmo.
Byla vydána nová verze 0.41.0 multimediálního přehrávače mpv (Wikipedie) vycházejícího z přehrávačů MPlayer a mplayer2. Přehled novinek, změn a oprav na GitHubu. Požadován je FFmpeg 6.1 nebo novější a také libplacebo 6.338.2 nebo novější.
Byla vydána nová verze 5.5 (novinky) skriptovacího jazyka Lua (Wikipedie). Po pěti a půl letech od vydání verze 5.4.
Byla vydána nová verze 5.4.0 programu na úpravu digitálních fotografií darktable (Wikipedie). Z novinek lze vypíchnout vylepšenou podporu Waylandu. Nejnovější darktable by měl na Waylandu fungovat stejně dobře jako na X11.
Byla vydána beta verze Linux Mintu 22.3 s kódovým jménem Zena. Podrobnosti v přehledu novinek a poznámkách k vydání. Vypíchnout lze, že nástroj Systémová hlášení (System Reports) získal mnoho nových funkcí a byl přejmenován na Informace o systému (System Information). Linux Mint 22.3 bude podporován do roku 2029.
GNU Project Debugger aneb GDB byl vydán ve verzi 17.1. Podrobný přehled novinek v souboru NEWS.
Josef Průša oznámil zveřejnění kompletních CAD souborů rámů tiskáren Prusa CORE One a CORE One L. Nejsou vydány pod obecnou veřejnou licenci GNU ani Creative Commons ale pod novou licencí OCL neboli Open Community License. Ta nepovoluje prodávat kompletní tiskárny či remixy založené na těchto zdrojích.
Tak a je tu ďalšie pokračovanie seriálu kategórie programator. Nechcem povedať, že X je konzola, alebo konzola je X. Ale mám radšej konzolu ako X a prepínanie sa do X a z X, vždy, ked chcem vidieť obrázky na webe, v pošte, pozrieť si model UML atď. je neznesiteľné. Hrozne dlho to trvá. Ale čo s tým...
Neznášam termináli v X-soch a nechcem ich nastavovať . Keď sa prepínam z a do X, istú dobu to trvá 1-2 sek.
Moje riešenie je: vytvoriť interface pre userspace programi obsluhujúce framebuffer. Je to separácia vga driverov a kernelu.
Po dobu práce v kým sú X-i aktívne odchytávajú viacero užívateľských signálov, ktoré inak spravuje kernel (nebudem rozpisovať tech. detaily). Ak sa zacyklia, systém beží, ale užívateľ skončil. navyše prepínanie z a do X si vyžaduje opakované inicializovanie HW, čo nieje bezpečné.
Späť k riešeniu. Seperujeme vga drivere z X-ov, upravíme tak, aby boli schopné obsluhovať požiadavky kernelu. Kernel bude riadiť obsah frame bufferu obsluhovaného userspace drivermi. Ak driver spadne, tak ako to robia X-i, kernel môže driver zabiť a znovu prejsť na vlastnú obsluhu.
X-i by inicializovali v podstate framebuffer, lenže tento krát by väčšina prostriedkov zostala v obsluhe kernelu. Konzola aj prípadné X-i by zdielali rovnaké nastavenia HW, čo by znamenalo 'čas prepnutia' = 0, zrýchlilo fb a väčší 'komfort' skúsenému užívateľovy.
Neplánujem nič také realizovať, aspoň nie v dohľadnej budúcnosti, ale je to zaujímavá myšlienka.. nemyslíte?
UPDATE: Skrátenie a zjednodušenie obsahu.
Tiskni
Sdílej:
Teď by mě zajimalo, jak moc jsem se společensky znemožnil
Pokud nebudeš používat obludy jako je konzole z kde nebo gnome-terminal, tak nebudeš mít problém s rychlostí.To bych teda neřekl, obecně to neplatí. Když jsem si pomocí programu tack porovnával rychlost různých terminálů, tak jsem došel k tomu, že někdy v rychlosti vede xterm, někdy konsole, někdy i gnome-terminal, a to při použití stejných fontů a rozměrů okna. (Podle toho, co to bylo za počítač a systém.) Vítězně mi ale vždycky vyšla textová (ne framebufferová) linuxová konzole...
, každopádně si tou poslední větičkou docela zavařili, lepší by bylo ji tam nedávat
Nepoužívam obludy, zväčša xterm, no v práci mám zapnuty jeden gnome-terminál, kde vykonávam 50% práce v X, kôli lepšej čitateľnosti fontu AA-monospace-11, kolegovia to ocenujú.
Pravda, neviem si nastaviť xterm, ani iný terminál, tak, by fungoval bezchybne. NCurses (mc) je v 'obludách' veľmi pomalý.
Po update som upresnil a zprehľadnil obsah blogu.
Niekedy sa oplati zamysliet sa aj nad opacnou strankou. Pokial Ti (ak nevadi, ze tykam) velmi vadia emulatory terminalov (aj naozaj velmi rychly xterm), existuje do Xov ovladac fbcon, ktory pouziva linuxove framebufferove ovladace (vesafb, rivafb, sisfb, vsetko, co umoznuje pouzit /dev/fbX (x=<0;9>)). Tym by sa Tvoj problem mohol celkom vyriesit, stratis ale akceleracne moznosti, ktore poskytuje X ovladac (aj ked aj tie framebufferove vedia akceleraciu).
Xove ovladace v jadre nie su IMHO z viacerych dovodov. Niektore sa zvyknu dost cast menit, niektore dost casto padat, ... . Neexistuje vseobecne rozhranie (okrem fbcon), ktore by bolo schopne poskytnut take moznosti, ako maju userspace ovladace pre X. A koniec koncov - ked zatuhnu z nejakeho dovodu Xy, aspon to nesposobuje kernel panic.
Ja osobne pouzivam GNOME a gnome-terminal a stale zijem, necitiac nejaky nedostatok. Vsetko je zalezitostou osobneho vkusu