Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za březen (YouTube).
ESP-IDF (Espressif IoT Development Framework), tj. oficiální vývojový framework pro vývoj aplikací na mikrokontrolérech řady ESP32, byl vydán v nové verzi 6.0. Detaily na portálu pro vývojáře.
DeepMind (Alphabet) představila novou verzi svého multimodálního modelu, Gemma 4. Modely jsou volně k dispozici (Ollama, Hugging Face a další) ve velikostech 5-31 miliard parametrů, s kontextovým oknem 128k až 256k a v dense i MoE variantách. Modely zvládají text, obrázky a u menších verzí i audio. Modely jsou optimalizované pro běh na desktopových GPU i mobilních zařízeních, váhy všech těchto modelů jsou uvolněny pod licencí Apache 2.0. Návod na spuštění je už i na Unsloth.
Cursor (Wikipedie) od společnosti Anysphere byl vydán ve verzi 3. Jedná se o multiplatformní proprietární editor kódů s podporou AI (vibe coding).
Průkopnická firma FingerWorks kolem roku 2000 vyvinula vícedotykové trackpady s gesty a klávesnice jako TouchStream LP. V roce 2005 ji koupil Apple, výrobu těchto produktů ukončil a dotykové technologie využil při vývoji iPhone. Multiplatformní projekt Apple Magic TouchstreamLP nyní implementuje funkcionalitu TouchStream LP na současném Apple Magic Trackpad, resp. jejich dvojici. Diskuze k vydání probíhá na Redditu.
Byla vydána nová verze 10.3 sady aplikací pro SSH komunikaci OpenSSH. Přináší řadu bezpečnostních oprav, vylepšení funkcí a oprav chyb.
Cloudflare představil open source redakční systém EmDash. Jedná se o moderní náhradu WordPressu, která řeší bezpečnost pluginů. Administrátorské rozhraní lze vyzkoušet na EmDash Playground.
Bratislava OpenCamp 2026 zverejnil program a spustil registráciu. Štvrtý ročník komunitnej konferencie o otvorených technológiách prinesie 19 prednášok na rôzne technologické témy. Konferencia sa uskutoční v sobotu 25. apríla 2026 v priestoroch FIIT STU v Bratislave.
Na iVysílání lze zhlédnout všechny díly kultovního sci-fi seriálu Červený trpaslík.
Společnost Valve aktualizovala přehled o hardwarovém a softwarovém vybavení uživatelů služby Steam. Podíl uživatelů Linuxu dosáhl v březnu 5,33 % (Windows -4,28 %, OSX +1,19 %, Linux +3,10 %). Nejčastěji používané linuxové distribuce jsou Arch Linux, Linux Mint a Ubuntu. Při výběru jenom Linuxu vede SteamOS Holo s 24,48 %. Procesor AMD používá 67,48 % hráčů na Linuxu.
Na čo je vlastne na webe takýto editor dobrý? Web je cely formátovaný, farbený a inak prečačkaný... používateľom sa to páči a priťahuje ich to. Prečo by teda kvalitný web-dizajnér nemohol ponúknuť svojím zákazníkom k ohromujúcemu webu aj ohromujúce možnosti používateľského vstupu?
Možno aj váš šéf bude potešený vaším najnovším vylepšením firemného informačného systému, alebo webovej služby vašej spoločnosti.
Pred tým, ako začneme preberať problematiku z technického hľadiska, rozšírme si o nej svoj všeobecný rozhľad. To, čo sa budeme snažiť implementovať, je takzvaný WYSIWYG editor (What You See Is What You Get - To čo vidíš, to aj dostaneš). Počas editovania a formátovania textu v takomto editore vidíme dokument vždy vo výslednej podobe (nie v nejakom druhu zdrojového textu).
MS Internet Explorer bol prvý webový prehliadač, ktorý obsahoval WYSIWYG editor. Prvým open source prehliadačom bol Mozilla Suite 1.3b, ktorý obsahoval editor nazvaný Midas. Kód, ktorý si dnes ukážeme, bude určený práve pre prehlidač Mozilla Firefox a jeho editor Midas. Portovať tento kód na MSIE nie je zložité a neskôr si vysvetlíme, ako pri portovaní postupovať.
Midas (a implementácia MS) pracuje nad HTML dokumentom - výstup teda bude
HTML dokument. Najjednoduchší spôsob, ako si tento editor odskúšať, je
vytvoriť html súbor s nasledovným kódom (i_am_editable.html):
<html>
<head>
<title>Moj prvy WYSIWYG editor</title>
<script type="text/javascript">
function setup() {
document.designMode = 'on';
}
</script>
</head>
<body onload="setup();">
<b>Ahoj!</b> Ja som tvoj prvy webovy WYSIWYG editor.
</body>
</html>
Súbor otvorte vo Firefoxe. Po načítaní stránky prehliadač vykoná
javascriptovú funkciu setup(). Tá jediným príkazom spustí nad
stránkou editor. Po zobrazení obsahu stránky kliknite do textu a
môżete začať editovať.
Čo vlastne funkcia setup() vykoná? Nastaví hodnotu premennej
designMode objektu document na
'on'. Objekt document reprezentuje HTML dokument,
v ktorom je JavaScript implementovaný (umiestnený).
V praxi však nechceme editovať kompletne celú stránku, len text v textovom
poli. Midas pracuje nad celým HTML dokumentom a nie je možné mu podať
textové pole (tag <textarea>).
Preto editovateľnú stránku vložíme do vnoreného rámca na stránke pomocou
tagu <iframe>. Do rámca potom môžeme načítať (pomocou
atribútu src) ľubovoľnú stránku ako predlohu. Nad stránkou v
rámci po jej načítaní spustíme editor Midas a užívateľ bude môcť editovať
len obsah v rámci.
Stránka v rámci by z rôznych dôvodov sama nad sebou editor spúšťať nemala. Editor spustíme nad dokumentom v rámci z "hlavnej stránky", na ktorej sa rámec s editorom má nachádzať:
editor.html:
<html>
<head>
<title>Moj druhy WYSIWYG editor</title>
<script type="text/javascript">
var editor;
function setup() {
editor = document.getElementById('editor');
editor.contentWindow.document.designMode='on';
}
</script>
</head>
<body onload="setup();">
<p>Tento text nie je editovatelny... editujte obsah v ramci, prosim.</p>
<iframe id="editor" src="template.html"></iframe>
<p>Dakujem za pochopenie.</p>
</body>
</html>
template.html:
<html>
<head>
<title>Moj prvy WYSIWYG editor</title>
</head>
<body>
<b>Ahoj!</b> Ja som tvoj druhy webovy WYSIWYG editor.
</body>
</html>
Midas počas editácie textu generuje HTML kód editovaného dokumentu, ktorý
je v každej chvíli prístupný z JavaScriptu. K tomuto HTML kódu budeme chcieť
pristupovať z JavaScriptu na vonkajšej stránke (editor.html).
Na vonkajšiu stránku totiž budeme chcieť umiestniť niečo ako nástrojový
panel.
Ukážem vám, ako to myslím. Vytvoríme si tlačidlo, na ktoré keď klikneme
myškou, zobrazí sa dialógové okno so zdrojovým textom editovaného
dokumentu. Pridame na stránku JavaScript, ktorý zdrojový kód dokumentu
vytiahne z rámca a predá ho ako argument funkcii alert(),
ktorá zobrazí dialóg (editor.html):
<html>
<head>
<title>Moj druhy WYSIWYG editor</title>
<script type="text/javascript">
var editor;
function setup() {
editor = document.getElementById('editor');
editor.contentWindow.document.designMode='on';
}
function editor_alert() {
alert(editor.contentWindow.document.body.innerHTML);
}
</script>
</head>
<body onload="setup();">
<p>Tento text nie je editovatelny... editujte obsah v ramci, prosim.</p>
<iframe id="editor" src="template.html"></iframe>
<p>Nastrojovy panel:</p>
<ul>
<li><a href="javascript: editor_alert();">Ukaz mi to HTML!</a></li>
</ul>
</body>
</html>
Dnes sme si vysvetlili, ako postaviť na nohy jednoduchý editor vo
vnútri prehliadača. Tento editor zatiaľ neponúka široké možnosti
formátovania textu a dokument nevieme nikam uložiť ani odoslať. Nabudúce
sa naučíme využívať funkciu document.execCommand() na
formátovanie textu a dokument odoslať na server.
Skúsenejší čitatelia, ktorí bažia po ďalších informáciách, isto ocenia, ak ich upozorním na kvalitný open source WYSIWYG editor - OpenWYSIWYG. OpenWYSIWYG je jednoducho nasaditeľný a obratný editor. Podporuje prehliadače Mozilla Firefox aj MSIE. Jeho zdrojové kódy isto poslúžia skúseným čitateľom k úžitku a rozšíria obzor ich znalostí.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:
<tucny>texttext</tucny>atd.? Nejde sice o WYSIWYG editor, ale nedá mi to, se nezeptat.
background-color vůbec neodešle). Jinak ale super a tyhle věci třeba také půjdou nějak vychytat.
Další problém vidím v tom, že uživatelé (neboli klienti, aby bylo jasno) text do těchto editorů s oblibou kopírují z MS Wordu a podle toho to pak vypadá. Miliony mezer za sebou, každý tag má hafo nesmyslných parametrů, nevhodné písmo... Ale snad by s tím na úrovni skriptů šlo něco udělat. (Ideální by byla obdoba Wordu/Writeru, která by svým uživatelům neumožnila dvakrát za sebou použít Enter nebo mezerník.)
Stojime prave pred problemem vyvoje CMS systemu pro jednu statni organizaci a nase vize je takova, ze editor by mel obsahovat nejenom zakladni funcionalitu pro formatovani textu, ale prostor i pro vkladani ucelenejsich logickych celku (napr. po kliknuti na tlacitko se po vyplneni user-friendly formulare objevi konzistentni a funkcemi oplyvajici vysledkova listina z ruznych soutezi
)
Nice idea
V roce 87 mi byl presne jeden rok
Je unikatni tim, ze se clovek musi vsechno naucit