Ahoj, sice to uz moze byt off-topic, ale chcel by som priblizit moje detstvo s pocitacovymi hrami. Pretoze velka vacsina ludi by ma nazvala gamblerom a zavislym od pocitacov. Podla nich som v tej dobe nebol zdravy. Clanok bude trosku dlhsi, pretoze je dolezite poznat priciny mojich rozhodnuti a uvedomelom chovani.

Podla mna nezalezi na druhu pocitacovych hier. Ja som sa zaujimal o programovanie uz od 5.triedy ZS. Na strednej (obchodna akademia) som velku vacsinu poobedneho casu v skole venoval hraniu PC hier (doom1 a 2, mortal combat, dynablaster...) a cosi programovaniu. Hodina informatiky bola pre mna nuda, lebo dost hlupych dievcat sa nenaucilo skopirovat subor z diskety na disk v Norton Commanderi pocas 4. rokov (vtedy to bol akysi standard informatiky). Kedze som mal dostatok hrania PC hier (aspon obmedzeneho), tak som sa sam zaujimal o hlbkovu analyzu funkcnosti PC. Kedze som zil na intraku, tak som sa ucieval po nociach, alebo skoro rano. Mal som zabehnuty rezim. Problem nastal, ak v 4. triede som doma dostal PC a mame som konecne splnil sen byt castejsie doma a zacal dochadzat. Viete si predstavit ako to dopadlo. Pocas 3 mesiacov, som sa doma nic neucil. Ucil som sa pocas cesty autobusom a aj to neskor z nedostatku spanku, som vyuzival na spanie. Z troch predmetov som to mal na prepadnutie, z viacerych som sa zhorsil az o 2 stupne. A som velmi rad, ze ma v tomto mama neobmedzovala. Obcas mi pripomenula, ze nerobim dobre. Chybal mi pevne definovany rezim, tak som sa sam rozhodol vratit na intrak a vsetko bolo znovu v poriadku. Aj som sa dalej hraval, aj hral dobre pingpong, aj vrtal v PC, aj znamky som dostal na uroven, aku som povazoval za rozumnu (matematika,informatika vzdy za 1; ekonomika, literatura, francuzstina, nemcina... vzdy za 3). Dolezite je, ze som trojky zbieral vedome a tak som to aj udrzoval, aby som mal dostatok casu na Hry a Pocitace ako take.

Na vysokej skole som studoval softver na fakulte riadenia a informatiky v ZA - dokopy 10 rokov kym som ziskal titul. Hraval som tam na intraku hry ako Diablo2, Starcraft, Baldurs Gate, NFS2, Bomberman, CounterStrike (skratene CS), a kopec inych hier. V hre CS som dokonca tak vynikal, ze sme s kamaratmi zalozili klan, a uspesne sme sa dostali v roku 2004 na majstrovstva slovenska v PC hrach do Blavy na Cofax2004 - umiestnili sme sa na 7-8 mieste zo 16tich z celeho Slovenska (zacinalo to vitazstvom na turnajoch v mestskych herniach).

Na vysokej skole som studoval tak dlho preto, ze som prvy rocnik musel opakovat, pretoze profesorka z algebry pustila kazdy rok iba 1/5 studentov. A ja som skolu nechcel vzdat. Opakoval som 4 rocnik uz trosku z lenivosti a piaty rocnik z lenivosti, pretoze som nebol schopny 3 roky napisat diplomovu pracu, ktoru som dokoncil pocas prace ako programator. Ak by som mohol vratit cas a zacat studovat znovu, tak by som 7-8 rokov urcite rovnako velmi rad stravil, pretoze najviac som sa naucil na intraku hlavne toho, co ma zaujimalo. Tu DP by som uz skor skoncil.

Podla mna, hry rozvijaju reflexy cloveka, schopnosti vediet rychlo reagovat (aj ked nie vzdy spravne), rozvija v nom uvazovanie, strategicke a takticke myslenie, a VEDIET si naplanovat osobny volny cas, ktory som dokazal az dlhodobym hranim. V praci mi kolega povedal, ze som trosku asocialny typ, ale pritom velmi kamaratsky. Je to podla mna koli tomu, ze som zivot travil radsej na intrakoch ako doma s mamou. Bolo to hlavne tym, ze som vzdy chcel vediet v matematike vsetko dopredu, ale mama mi v 5.triede ZS uz nevedela pomoct (kedze mala len 2rocnu strednu) a otec bol alkoholik. Velmi ma to mrzelo. Toto mi pomohlo viac sa postavit na vlastne nohy a vediet si organizovat plany a tuzby. Takze nie vzdy plati, venovat sa celych 20 rokov detom na plny uvazok. Treba ten cas vystihnut u kazdeho osobitne.

Velmi casto vidim deti, ktore viditelne prejavuju technicky (skumavy) zaujem o pocitace. Urcite by som im v tom nebranil. Ale urcite by som im obmedzoval traveny cas a s vekom by som im ho predlzoval, ak by ZAUJEM stupal. Ak by to preslo do pocitacovych hier, tak by som sa ich pokusal sledovat a snazil by som sa v nich vzbudit takticke myslenie, lepsi postreh, psychicku sustredenost, dozriet na to, aby hry striedali, aspon zanrovo na skusku. Rozdelil by som im ho na volny cas (hranie hier), a nejake ulohy hrou (logicke flash hry, IQ testy, vytvoril dake ulohy s najdenim skryteho suboru, nastavenia nejakeho programu a podobne podla typu chovania dietata.

Pri kazdej hre sa nieco clovek nauci. Nie su to vedomosti ako v skole, ale je to zlepsovanie rozhodovania mozgu. Urcite nepomaha hranie solitairu 10 rokov v kuse a striedat to s minami. Alebo take MafiaWars v tlamoknihe. Venovat sa jednemu typu hier je zabijanie mozgovych buniek. Pre cloveka sa to stane rutinou a uz to ma dopad ako juhoamericke telenovely, caka sa na dalsi diel, ktory aj tak dokopy nic nove nepovie.

Samozrejme takym detom jednoznacne pomaha vytvorit PRAVIDELNY rezim, ktore prejavuju tzv. "zavislost na PC". Ta pravidelnost rezimu im umoznuje sa tesit na dany cas, vela krat splnia urobenie uloh a dieta sa samo rozhodne na aky stupen si danu ulohu splni (odflakne, alebo zvladne dokonale), ale nesmie sa prilis hodnotit, aby ho to neodradilo. A ked casom dieta zisti, ze ten cas je obmedzeny, tak si zacne aj vyberat, ako ho stravi, niekedy ked ziska cas naviac, tak nech sa rozhodne ako ho stravi (ale tu nesmu byt zakazy!). To je ako ked dieta miluje klavir, a po splneni vsetkych povinnosti moze si robit co chce, a ono sa rozhodne hrat na klaviri. Zakazom, by ste ho velmi demotivovali, a casom by klavir zacal nenavidiet, alebo by ho tak zboznoval, ze by sa dieta rodicom psychicky odcudzilo.

Bohuzial, u ostatnych detoch toto cele NEPLATI a kazdemu treba urcit iny rezim. Horsie to je, ak su v rodine rozdielne typy deti. Tam je to este tazsie, aby nevznikala zavist, nenavist, uzavretost a ine negativne vplyvy. Niektore deti potrebuju chleba, vodu a poriadny bic nad hlavou (netvrdim, ze ich nim mlatit, len tvrdy rezim).