Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za duben (YouTube).
Provozovatel čínské sociální sítě TikTok dostal v Evropské unii pokutu 530 milionů eur (13,2 miliardy Kč) za nedostatky při ochraně osobních údajů. Ve svém oznámení to dnes uvedla irská Komise pro ochranu údajů (DPC), která jedná jménem EU. Zároveň TikToku nařídila, že pokud správu dat neuvede do šesti měsíců do souladu s požadavky, musí přestat posílat data o unijních uživatelích do Číny. TikTok uvedl, že se proti rozhodnutí odvolá.
Společnost JetBrains uvolnila Mellum, tj. svůj velký jazykový model (LLM) pro vývojáře, jako open source. Mellum podporuje programovací jazyky Java, Kotlin, Python, Go, PHP, C, C++, C#, JavaScript, TypeScript, CSS, HTML, Rust a Ruby.
Vývojáři Kali Linuxu upozorňují na nový klíč pro podepisování balíčků. K původnímu klíči ztratili přístup.
V březnu loňského roku přestal být Redis svobodný. Společnost Redis Labs jej přelicencovala z licence BSD na nesvobodné licence Redis Source Available License (RSALv2) a Server Side Public License (SSPLv1). Hned o pár dní později vznikly svobodné forky Redisu s názvy Valkey a Redict. Dnes bylo oznámeno, že Redis je opět svobodný. S nejnovější verzí 8 je k dispozici také pod licencí AGPLv3.
Oficiální ceny Raspberry Pi Compute Modulů 4 klesly o 5 dolarů (4 GB varianty), respektive o 10 dolarů (8 GB varianty).
Byla vydána beta verze openSUSE Leap 16. Ve výchozím nastavení s novým instalátorem Agama.
Devadesátková hra Brány Skeldalu prošla portací a je dostupná na platformě Steam. Vyšel i parádní blog autora o portaci na moderní systémy a platformy včetně Linuxu.
Lidi dělají divné věci. Například spouští Linux v Excelu. Využít je emulátor RISC-V mini-rv32ima sestavený jako knihovna DLL, která je volaná z makra VBA (Visual Basic for Applications).
Revolut nabídne neomezený mobilní tarif za 12,50 eur (312 Kč). Aktuálně startuje ve Velké Británii a Německu.
Po predstavení, krátkom otestovaní prichádzam s ďalším zápiskom postrehov o mojom HP Microserveri N40L. Dnes niečo o nastavení služieb sťahovania a hot plugu.
Zaobsataral som si domáce NAS riešenie Proliant Microserver N40L od HP nakoľko cena hodne klesla (z pôvodných skoro 320€ na niečo cez 130€) a nakoľko som sa rozhodol zavrhnúť všetky jednoúčelové bezRAIDové "krabičkové" riešenia domáceho NAS. Chcel by som tu zhrnúť moje počiatočné skúsenosti.
Na úvod - kedže je to prvý môj zápisok v roku 2012 - všetko dobré do nového roku . Zaujímalo ma (po jednej siahodlhej debate na tému ipv4 vs ipv6 vs DNS) akú veľkosť by mal súbor obsahujúci v každom riadku presne jednu IPv4 adresu (začínajúc od nezmyslu 0.0.0.0 až po nezmysel 255.255.255.255 čiže 2^32 alebo 4 294 967 296 možných unikátnych adries). A ako dlho jeho vytvorenie bude trvať. Takže tu sú moje výsledky.
Inkscape Scribus Gimp Avidemux Audacityniečo som už pozeral na googli ale chcem "rozhodiť siete" aby som mal čím viac tipov a mal si z čoho vyberať. Za prípadné tipy veľká vďaka :-)
Takže došiel. A ako som sľúbil píšem linuxovú recenziu. O čom všetkom bude? Najprv si uvedieme technický opis zariadenia, potom opis HW detekovaného pod Linuxom (Slax), nasledovať bude nejaké to info o tzv. Windows based dualboote so Slaxom, povieme si niečo o špecifikách tohto notebooku a na záver ešte pridám nejaké tie obrázky.
Zdravim davam do plena jeden starsi projekt napisany v pascale (fpc) ktory som dnes vytiahol zo 6 rokov stareho archivu najdeneho na jednom archivnom CD-R. Jedna sa o hru s nazvom Burza...
Zopár tipov na ktoré som prišiel pri používaní UNR 10.04 a ktoré nechcem zabudnúť...
Asi kazdy z nas potreboval niekedy nieco poslat, ulozit do archivu a zaroven zabezpecit to heslom. Co ak ale po roku (po rokoch) sa k danemu archivu vratite a nedokazete si na heslo spomenut? Ze sa neda s tym nic robit? Nie je to celkom tak...
Na svoj netbook Lenovo S10-2 som nasadil Debian Lenny v čo najmenšej konfigurácii. Aktuálnu konfiguráciu som sa rozhodol zhrnut do tohto blogu - jednak aby som pomohol iným pri problémoch s konfiguráciou a jednak aby som si spravil vlástnu zálohu postupu a konfigurácie aj niekde inde . Môj cieľ bol jasný, čo najjednoduchšia konfigurácia s čo najmenej balíčkami a čo najrýchlejšie reagujúcim systémom. Keďže sa odmietam znovu vtiahnuť do sporu KDE vs. Gnome - založil som svoje riešenie na obľúbenom Fluxboxe. Ale poďme pekne poporiadku.
Vybral som si. Najprv som mal zálusk na Acer Aspire One D531, ale kedže som ho mal v rukách a naozaj ma prevedenie neoslnilo, rozhodol som sa počkať.
Dal som si tu námahu a na základe správičky o zraniteľnosti SSL som urobil (viac menej najprv pre seba, ale prečo sa o výsledky nepodeliť) malú analýzu SSL pripojení na internetové bankovníctvo popredných slovenských bánk k dnešnému dňu.
Slovenská sporitelňa - Rating C (60)
VUB Banka - Rating A (81)
ČSOB - Rating B (76) V*
Tatra Banka - Rating A (85) V*
Dexia Banka - Rating A (84) V*
mBank - Rating A (84) V*
OTP Banka - výsledok sa nepodarilo získať
Bonus pre porovnanie: abclinuxu.cz - Rating C (64) V*
* - (zraniteľné pre MITM útoky)
/dev/md0 /boot ext2 0.2G RAID1 (3 active disks) /dev/md1 / jfs 9.1G RAID5 /dev/md2 swap swap 4.4G RAID5 /dev/md3 /home jfs 918G RAID5
Opäť možno krátky blog, ale zase tvorivý... Trochu som sa pohral s nastavením Midnight Commanderu v Ubuntu, keďže mi modrá moc do ubuntu nesedela (a iný file manager tak efektívne používať neviem) - venoval som nastaveniu Ubuntu farieb pre mcčko pár minut času. Tu je výsledok - pripomína mi síce staré časy v T602, ale dúfam že poteší všetkých Ubuntu fandov...
Postup: stačí zmeniť jeden riadok v ~/.mc/ini za sekciou [Colors] na tento:
base_color=gray,black:normal=orange,black:selected=black,brown:marked=black,white:markselect=black,brown:errors=white,red:menu=black,brown:reverse=brightbrown,black:dnormal=black,lightgray:dfocus=black,cyan:dhotnormal=blue,lightgray:dhotfocus=blue,cyan:viewunderline=black,green:menuhot=white,gray:menusel=white,black:menuhotsel=yellow,black:helpnormal=black,lightgray:helpitalic=red,lightgray:helpbold=blue,lightgray:helplink=black,cyan:helpslink=yellow,blue:gauge=white,black:input=brown,gray:directory=brown,gray:executable=brown,gray:link=brightbrown,gray:stalelink=brightred,blue:device=magenta,gray:core=red,blue:special=black,blue:editnormal=white,black:editbold=yellow,blue:editmarked=black,white:errdhotnormal=yellow,red:errdhotfocus=yellow,lightgray
Krátky návod pre všetkých Debianistov použivajúcich stable release s potrebou mať čo najaktuálnejši kernel.
V rámci prípravy a zahorovania PC sa mi naskytla možnosť otestovať štyri rovnaké disky v softverovom RAIDe na Debiane 5.0.1. Rad by som sa s Vami podelil o mnou namerané výsledky. Použitý filesystem - okrem bootovacej particie - kde bol JFS, bol na všetkych ostatnych RAID particiach použitý filesystem XFS.
Nemam radost z KDE4. Ale asi je to naozaj (r)evolucia - dokonca neodvratna. Ale jedno sa tomu upriet neda - lahko sa na to zvyka. Do istej miery to ale potom ludi - rozumej uzivatelov - ukocikuje a rozmazuje. Zwindowsieva sa - sposob pouzivania a reakcii desktopu, gadgets, efekty - celkove smerovanie graphic user friendly. No ale kedze nechem zaspat dobu, rozhodol som sa po dlhsom case (a troche volneho casu) odskusat nove KDE4. Tu by som chcel zhrnut ako som dopadol.
Keď som si 1.4. čítal poobede svoje obľubené servery, poväčšine som sa smial z výmyslov a neuveriteľných zmien v projektoch (64b Archlinux, 2.8 kernel tu na blogoch v abcčku a pod.). Takto som sa smial aj na článku na cnet news v ktorom Google predstavoval (vraj) svoju serverovu platformu. Fools day mi nedovolil tomu veriť - už apriori. Keď som sa ale dozvedel o tom že to niektoré média a moji známy "ajťáci" zobrali ako dôveryhodnú a pravdepodobnú infošu a že samotný Google (vraj) už dlhé roky na 1. aprila zverejňuje veci pravdivo - aby mu neverili - začal som mať pochybnosti. Fotka vyzerá uveritľne (uhm custom built gigabyte, mňam), až na prítomnosť iba jednej sieťovej karty. 12V (17A) batériu som už videl svojho času v jednom IBM stroji - takže aj to
by šlo. Trošku ma sklamali aj Hitachi disky
Kratučký blog, či skôr prosba, na zaujimavé tipy opensource/free multimédií - filmov, rôzne série, videá, hudba najlepšie v opensource formátoch (Vorbis/Theora) + zdroje odkiaľ ich zháňať... Ďakujem za tipy a odkazy (zatiaľ poznám Jamendo, o ničom inom som zatiaľ nepočul)...
Ako na ten nadpis pozerám, tak pozerám - ináč mi to nevychádza. V blogu by som rád zhrnul dôvody pre toto svoje tvrdenie.
Tak už so umiestnil EEE pc 701 ako internetový server. Neviem ake to bude spoľahlivé, ako sa to bude hriať, čo a ako s SSD a SDHC diskami - všetko ukáže čas. Prvých 24 hodín prevádzky mal dnes ráno už za sebou. Grafy teploty sa nijako extrémne nezvýšili. Akurát od včerajšej polnoci som pozoroval periodické zvyšovanie a zároveň znižovanie teploty. Dávam to za vinu vypínaniu sa ventilátora (kôli miernemu nočnému poklesu teploty v serverovni) a následnemu zvýšeniu teploty CPU ktorá opäť vyvolá zapnutie ventilátora (?). Píšem si už ToDo (napr. php vnstat a kopu ďalších) ktoré veci treba dorobiť, treba doménu a pod.
Mám možnosť serverhousingu a rozmýšlal som nad HW pre server. Kedže to bude čisto http + ftp server (nijaké iné služby niesú očakávané) chcel som zvoliť nejaké slabšie PC (P3 700Mhz, 512M ram 20G disk) + trebalo by mi dokúpiť záložný zdroj (okolo 3500,-). Ale v tom ma napadla "kacírska" myšlienka. Co tak použiť Asus EEE PC 701 (Celeron 900, 2G DDR2, 4G SSD + nutnosť dokúpiť 16G SDHC) ktorého som už skoro 1 rok majiteľom HW pre tento projekt.
Hladam virtualizacne (?) riesenie. Prisiel som k licencii na Windows XP a chcel by som ho spustat pod Debian GNU/Linux (Lenny) s tym ale aby som mal skrz virtualizovany OS pristup k USB, COM aj LPT portom (mam ale obmedzene systemove prostriedky - 512M RAM, 1.6Ghz Duron). Viete o nejakom rieseni? Nechcel som to davat do Poradne kedze to zavanalo zamknutim a zmazanim (?). A taktiez ma zaujimaju vase nazory, skusenosti, namety na "plnohodnotnu" virtualizaciu Windows pod Linuxom.
Takže kúpil som si multifunčné zariadenie Epson DX4450. Je to lacné multifunkčné zariadenie, avšak poskytuje dobrý výkon vzhľadom k nadobúdacej cene. Náplne sú taktiež relatívne lacné (dajú sa vraj pozháňať aj pod 100,- SKK (3.28€) orig. zabalené - dovoz z Poľska alebo z Taiwanu) - hádam sa mi podarí vyriešiť aj refill... Bude využívaná hlavne na tlačanie fotiek, kopírovanie textov, scan dokumentov (musim rozchodiť ešte OCRko) a scan fotografií. Napísal som aj stručný HW zápisok (hádam niekomu pomôže) s možnosťou inštalácie scannera a tlačiarne pod Ubuntu 8.04.1 (Pozor - tento návod je funčný iba pre i386!). Zatiaľ spokojnosť, uvidíme ako bude spoľahlivá, hádam snaď inštalácia mohla byť aj jednoduchšia - trochu som musel pogúgliť - a poskúšať.. Hádam už bude v ďalšej verzii Ubuntu podporovaná priamo pod CUPSkom. Tlačeniu zdar!
Podmienky:
- musí fungovať pod Ubuntu 8.04.1 - použitie - iba na foto 10x15 - časté skenovanie - občasné kopírovanie dokumentov - bezproblémový chod - lacné náplne - možnosť kopírovať bez použitia PC (niektoré Lexmarky) - oddelené zasobníky na atrament (je to ale výhoda?) - scanner s rozlíšením 1200 x 2400 dpi a vyšším - čítačka kariet poteší - farebný display nie je nutný (avšak pri čítačke býva...)
...konkretne v MC (pri oznacovani suborov)? Skusal som na 3 PC a vysledok bol vsade rovnaky - nefunguje! Pozor nie v Xorg (to mam na jednom z tych 3 pc a tam to ide!) Preco to nefunguje v koznole? Problemy s mapovanim klavesy?
UPDATE
asi to ma nieco spolocne s tymto...
Kedze som pouzivatelom aj spravcom (stale na serveroch a tak striedavo na desktope) OS Debian GNU/Linux dlhsiu dobu som zvyknuty na klasicke poinstalacne nastavenia (a este z dob ked sa pouzivali monochromaticke monitory na PC aj notebookoch na monochromaticke zobrazenie - mc aj mcedit) - pridam do .bashrc
:
alias mc='mc -b' alias mcedit='mcedit -b'
Dnes som mal možnosť nainštalovať si na vyskúšanie (na sestrinom Windowse) Google Chrome Beta. Takže Prvé dojmy. Inštalčka (netinst) má 475Kb (dotiahne niečo cez 20M a po doinštalovaní ma cez 50M (pokiaľ sa nezmažú stiahnuté inštalačky a exe setup z adresára kam sa to nainštaluje)), inštalácia je rýchla akurát to nechcelo importovať nastavenia (primárne z Firefoxu) na prvý šup lebo som mal otvorený Firefox. Po inštalácii nabehne samotný prehliadač. Pri prvom spustení nechcel ale prehliadať stránky -> má samozrejme nejaké muchy. Pri druhom štarte už ale išiel bez problémov - a išiel rýchlo - myslím fakt - načítanie stránok je extrémne rýchle. Mnoho veci je v ňom animovaných (vytváranie tabov, tlačidla) a hodne pripomína operu (preberá od nej vlastnosti a čiastočne aj ovládanie) - dosť bolo rečí. Samozrejme budem ďalej testovať a už teraz sa teším na Linuxovú verziu.
Čo robiť keď mám takýto problém... Spravujem file server (nič mimoriadne - Debian Lenny, P4 2.4Ghz, 1G RAM, 2x160G swRAID1 disky to všetko ako úložište pre cca 60 klientskych staníc (prevažne XP) - všetko na 100Mbps sieti, 3x24 portove swithe AirLive) pri bežnej prevádzke je všetko ok - nijaké zdržanie, trhanie - ale ak sa súčasne do serverových služieb (prevažne samba, ftp) "oprie" viac ako 35 - 40 stanic, nestíha sieťovka obsluhovať klientov (merané cez iftop
) a ďalši klienti už pociťújú masívne zdržanie. Otázka znie ako to riešiť? Dalo by sa to spraviť nejako tak, že pridám ďalšiu sieťovku na server? Ako spraviť load balancing medzi takýmito 2ma sieťovkami? Alebo ako to riešiť efektívnejšie (rady ako pridanie servera, prechod na 1Gbps sú vopred odsúdené (z finančného hľadiska) na zánik)?
Kedze som sa stal majitelom prenosneho poznamkoveho zosita znacky Asus (o ktorom som sa tu pred casom vyjadril ze ho kupovat zatial netreba - avsak cena a vybava 900ky ma ubezpecili ze sa to kupit asi predsalen oplati - mam typ EEE 701 Black 4G) ktory v defaultnej podobe ja k napraskaniu naplneni najakym debian-based Xandrosom (kde volneho miesta pre samotne poznamky/dokumenty/projekty/fotky/whatever vela nieje.) rozhodol som sa poobzerat sa po nejakom sposobe instalacie Debianu. Kedze moznost pripojit CDROM skrz USB sa mi zdala dost zlozita, rozhodol som sa vytvorit si instalacny SD flash disk. Po kratkom obzerani som natrafil na skutocne vycerpavajucu stranku (ako inac na Debiane =]) a stiahol som si potrebny image instalacneho disku (MD5 sum). Ten som prekopol na SD kartu:
dd if=debian-eeepc.img of=/dev/sdx
V suvislosti s predchadzajucim blogom by ma zaujimalo ako ste natom s teplotami HDD a CPU v tomto umornom letnom pocasi? Chladite pocitac viac ako v zime, alebo to mate zariadene tak ako ja, ze na rocnom obdobi vam nezalezi?
Ja na desktope pouzivam zasadne JFS (ak na dekstope nieje poruke UPSka tak ext3), ale zaujimalo by ma aky FS (na systemovej particii) preferujete na svojom Linuxovom desktope vy?
Skuste si postup z titulku (Rozšírené vyhľadávanie -> iba Zprávičky -> Debian) na abclinuxu, vazne niesu v archive zpraviciek nijake o Debiane alebo len robim nieco zle, ked moje vysledky su za kazdym nulove?
Všetko sa to začalo asi pred mesiacom, keď som nainštaloval kamarátke na notebook Ubuntu 7.10. V tom čase mala na notebooku 1G RAM pamäte (jeden modul). Tesne pred upgradom na 8.04 prebehol na notebooku upgrade na 2G RAM (kedže som ju presvedčil že s 2G to pôjde omnoho lepšie), a hneď na to aj upgrade na 8.04ku. Dostal som SMS v zmysle že sa rýchlosť pri práci sa nedá porovnať s "predchádzajúcim Linuxom". No fajn, pomyslel som si, aj keď to zrýchlenie už muselo byť citeľné aj so 7.10 - tá 8.04ka tento pocit zjavne len umocnila
Kúpil som si prenosný 2,5" hd box (napájaný iba z USB) a do neho 2,5" 160G disk. Rozmýšľam nad voľbou FS a usporiadaním particíi (na prenos dát medzi Windows/Linuxom) - primárna partícia o veľkosti 10G (fat32) ktorá by okrem iného obsahovala aj ovládač na podporu ext3 FS pre Windows a na zvyšné miesto by som teda hodil ext3 FS. Tu ale vyvstáva otázka či sa hodí ext3 na takýto druh použitia a či dokáže ovládač pre ext3 na Windowse korektne FS pripojiť ale aj odpojiť a zachovať dáta konzistentné - v krajnom prípade by som musel pristúpiť k jednej veľkej NTFS partícii, ale to by som naozaj nerad, kedže na niektorých serveroch/staniciach s Linuxom na ktorých budem disk pripájať mi ešte absentuje podpora zápisu na NTFS.
Práce na v0.1 sú v plnom prúde. SACD (akt. v0.1a build 6) obsahuje:
- Quick Tools - rýchlo prístupná sada nástrojov čiastočne obsiahnutá v samotnom UBCD
S potešením Vám oznamujem že práve vyšla prvá verzia SACD - Systems Administrator's CD v0.1 alpha preview (build 2). Obsahuje Slax 6.0.0 rc 3 (bez X), UBCD v4.1.1 + memtest a Grub loader(v hlavnom menu).
V ďalších vydaniach by som rád implementoval aj ďalšie distribúcie a utility ako napr. System Rescue CD, StressLinux, FreeDOS Live (vlastne zostavenie) alebo DamnSmallLinux. Čakám na Vaše návrhy, námety, postrehy a hlásenia chýb.
http://sacd.7crows.net/current.iso
Rozhodol som sa vytvoriť nový projekt združujúci viacero dobrých existujúcich projektov pre systemových administrátorov do jednej ucelenej formy - do jedneho 700M CD - do System Administrator's CD.
Čo by malo SACD obsahovať?
[bootovacia časť CD]Možné úskalia a problémy
UBCD UBCD4WIN Slax 6 Win XP PE Win 98 Bootable FreeDOS Bootable
[spúšťacia časť CD] /winutils /dosutils /linuxutils
Boli by ste ochotní platiť za licenciu Vášej obľúbenej Linuxovej distribúcie? Používate Linux kôli jeho cene a trpíte mu jeho nedostatky, či je Vám jedno koľko by stál - podľa hesla "pri značke a kvalite na peniaze nehľadím"?
Tak som si prerátal ak by som chcel mať doma originalne produkty od MS na našich troch domácich kompoch vyšlo mi niečo takéto: 3 x Windows Vista Home Basic OEM (2700,-) = 8100,- + MS Office 2007 Home and Student Box (1990,-) = 10090,-. MS akosi ide s cenami dole, čím to je? :-)